♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Poznáš ten pocit?

3. května 2012 v 18:29 | Tinka |  In my head
Cítiš chlad.
Cítiš kvapky dažďa stekajúce po tvojej tvári, ktoré sa ti miešajú so slzami. Žiaden strach, vieš o tom len ty a tvoje slzy.
Stojíš na kyvadle.
Všade okolo je len tma a slaná voda, ktorá pomaly ničí tvoje sny, tvoje nádeje, ničí tvoj život.
Je koniec. Tvoja loď sa potápa. Prosím, never, že nájdeš záchranné koleso. Zhasni to svetlo v tvojom srdiečku, kým ťa neoslabí úplne.
Je neskoro. Ten ľad na špičkách nôh sa ti pomaly prelieva do celého tela. Ako sa cítiš?
Skúšaš sa nadýchnuť, no nejde to. Skúšaš sa odraziť od dna, no nie si dostatočne hlboko. Skúšaš plávať, ale si slabá.
Si príliš slabá.

Bola si tá radosť, ktorá napĺňala ti život.
Bola si to svetlo, čo sprevádzalo ťa na tvojej ceste.
Smiech, ktorý bránil ti dýchať a vháňal do tvojich očí iskry, ktoré by rozpálili aj železo.
Bola si to sálajúce teplo z tvojich rúk, roztopili by ľadovec.
Pieseň hrajúca na každom rohu, znejúca v každých ušiach. Otravná, ale veselá melódia.
Vášeň, čo striedala sa s hnevom.
Bola si to šialenstvo, ktoré lákalo zmetené pohľady.
Bola si tanec, ktorý prúdil ti v žilách.

Teraz si troska. Si pokazená hracia skrinka. Rádio bez signálu.Stará čínska hračka.

Tak ti treba.
Verila si tým, čo klamali ti do očí. Myslela na tých, ktorých nezaujímalo, či ešte žiješ.
Skúmala ľudí, ktorí ťa pohľadom prehliadali. Usmievala sa, kým ťa oni chceli vidieť plakať.
Počúvala si tých, ktorých tvoje problémy netrhali.
Milovala si ľudí, ktorí ti ubližovali. Čím viac ti lámali srdce, tým viac lásky si pre nich mala. Prekliata nepriama úmernosť!

Smeješ sa, ale každý tvoj pohyb tváre zabolí.
Miestami sa cítiš šťastná, ale v srdci máš dieru.
Praješ si vypadnúť niekde ďaleko odtiaľto, až za hranice možností, no naďalej ostávaš a bojuješ.
Nedokážeš sa na seba ani pozrieť do zrkadla, tvoja citlivosť ťa znetvorila.
Si na seba hrdá?

Sedíš v lietadle, ktoré o chvíľu spadne. Pripútaná, uväznená, odtiaľ niet cesty späť.
Padáky nemáme.
Cítiš turbulencie, no ani sa nepohneš. Tá žltá kyslíková maska ti už nie je nanič. Už ju nepotrebuješ.

Dýchaj...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 T. T. | 10. května 2012 v 20:29 | Reagovat

Je mi cťou mať prvý komentár. :)
Tvoj štýl písania ma neprestajne udivuje.
Obdivujem tvoje články, ale tento, tento ma dostal na kolená, vážne :) Vieš dokonale sprostredkovať všetky svoje pocity cez písmenká na klávesnici, a to nedokáže len tak niekto.
Si veľmi inšpiratívna osôbka, Tinka. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama