♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Make a wish->Take a chance->Make a change->Breakaway

29. prosince 2011 v 10:46 | Martinka |  In my head

Rok 2011 zaznamenal veľa udalostí plných radostí a úspechu.

Na druhej mi nedá nespomenúť, že pre niektorých bola 2011- tka osudnou.

Spomente si tak napríklad na 11. marec 2011.
Nič?
.
.
.
Ešte stále? ( Ja som na to tiež potrebovala Google )

Ja vám to pripomeniem..zemetrasenie a následná cunami vlna, ktoré zasiahli v tento deň Japonsko. Viete si predstaviť, koľko ľudí pri tom zomrelo? A koľko z nich prišlo o domov, potravu, člena rodiny , o celý svoj doterajší bohatý životný sterotyp?

ďalej- 29. apríl 2011
Ešte teraz si pamätám ako všetci šaleli z kráľovskej svadby princa Williama a jeho snúbenice Kate Middleton. Moja babka stepovala dve hodiny pred začiatkom svadby pred televízorom. Boli toho plné noviny a správy, kauzy o tom, či sa sobášia z lásky alebo pre peniaze. Dokonca o ich príbehu natočili film, zatiaľ čo iní vo svete umierali.

Pripomeňme si pár slávnych ľudí, ktorí prišli o život.

Čo tak napríklad Amy Winehouse.
Alebo Elizabeth Taylor.
Slávny Steve Jobs alebo rodený vodca Usama Bin Ládin.
Múdry a vzdelaný človek, Václav Havel.
A nakoniec,náš rodený slovák Pavol Demitra.


Pre nás sú to možno len zazobané celebrity, ktoré nejako museli skončiť tie svoje roky plné slávy, úspechu a peňazí. Ja to nikomu neberiem, taký je život. Ale povedzme si, aj oni mali vlastné rodiny, príbuzných a priateľov, ktorí prežili najťažšie obdobie svojho života, teraz preklínajú rok 2011 a modlia sa, aby už skončil.

Na druhej strane pre niektorých bol tento rok mimoriadne úspešný.

Katy Perry prelomila rekord a spolu s Michaelom Jacksonom vlastní 5 piesní z jedného albumu, ktoré sa v tabuľke svetových hitov umiestnili na prvom mieste.
Vznikol Google +
Na trhu sa objavili novinky ako iPhone 5 a iPad 2.
Na našej zemi sa v súčasnosti nachádza viac ako 7 miliárd ľudí.

Ale čo my?

Obyčajní smrteľníci, ktorí sa trápia akurát tak nad domácou úlohou z matiky. Náš život sa nezmení tým, že vieme, ako sa volá manžela Princa Williama a že v Nay Elektrodome si môžem kúpiť ďalšiu dotykovku, ku ktorej potrebujem osobitný kufrík, aby sa mi niekde zmestila.

Nie.
Niektorým sa tento rok zmenil život, iní pochopili jeho zmysel, ďalší zas stratili hlavu pre niekoho, koho milujú, ostatní možno stratili nádej, neviem.

Ale viem jedno. Bolesť ľudí mení.


Niekedy pozorujem okoloidúcich a len tak rozmýšľam, čo sa im premieta hlavou. Čo ich trápi alebo teší. Čo by chceli vo svojom živote zlepšiť, alebo dokonca zmeniť.
Na čo asi myslí ten malý chlapec hrajúci sa na schovávačku s kamarátmi, ktorý ma práve predbehol a nadávky sa z neho sypú ako odpadky z koša.
Čo víri hlavou matke trojmesačného bábätka, ktorá si pri prechádzke s ním zapáli cigaretu.
Ako sa asi cíti 13- ročné dievča , ktoré plače ako zmyslov zbavená na polku Maxu a jej dve kamošky ju objímajú, ako keby sa mala ísť v tej chvíli zabiť.
Viete, keď sme šťastní, takýchto ľudí odsudzujeme. Na druhej strane si predstavte , že by ste v takej situácii boli vy.

Ja som bola.


Rok 2011 bol jeden z najkrajších a zároveň najbolestivejších období môjho života. ( Nerada priznávam, že to všetko cítim takto kvôli jednému jedinému človeku)
Keď si spomeniem na taký Február, Marec, Apríl, August a September, vidím len čierne škvrny s romazaným pozadím.
Takto nejako vyzerala moja tvár takmer každý deň. Zaslzené oči a pod nimi stekajúce čierne kvapky nasiaknuté špirálou rozmazanou po celej tvári.
A teraz vážne nechápem, ako som toto mohla dopustiť. Ako sa zo mňa mohla stať ufňukaná kôpka nešťastia kvôli chlapcovi!!!
Už nikdy viac.

Na druhej strane nikdy som sa viac nenasmiala, neprežrala, nepotkínala, nevykričala a nevytancovala ako v tomto kalendárnom roku. A z týchto udalostí si odnášam len tie najkrajšie spomienky na pubertálne a školské roky.

A prečo vlastne píšem tento článok?

Kvôli predsavzatiam.
Ak ste ho prečítali celý, možno ste si všimli zhrnutie 12 mesiacov do jedného článku a ja by som k tomu chcela pridať ešte ponaučenie. Nie pre Vás, pretože každý si má určiť vlastné ponaučenie z chýb , ktoré spravil a povedať si , že v tom nasledujúcom roku chce niečo na sebe zmeniť. Ak nie, obdivujem vás a som šťastná, že vy ste šťastní.

A moje ponaučenie do nového roku?

Viac sa smiať, viac milovať ľudí okolo seba.
Rozdávať radosť a lásku.
Menej ľutovať chyby a smútiť nad niečím, čo odišlo.
Menej ubližovať a viac sa zabávať.
A hlavne zabudnúť.

Ďakujem tým, čo to dočítali do konca, fakt si to vážim.

Týmto by som Vám do nového roku chcela zapriať veľa šťastia, zdravia, veľa lásky a radosti.
Veľa sa smejte a plačte len vtedy, keď niečo stratíte.
Hnevajte sa len vtedy, keď vás niekto poriadne naserie.
Rozdávajte Facky jednu za druhou a nezabudnite aj na trochu tej lásky a priateľov.
Škola je tiež dôležitá :DDD ( robím si prdel )
A hlavne nezabudnite- keď si neviete rady- aj tak ste všetci ČAROVNÍ.

PF 2012


Tinka
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 maly-introvert maly-introvert | Web | 29. prosince 2011 v 11:25 | Reagovat

Tinka,
perfektný článok. Tlieskam ti.

Mne sa mení život každý rok. A aj pre mňa bol najlepší, ale zároveň aj najbolestnejší. A to nielen kvôli chlapcovi, ale pre kopu iných vecí. Ide hlavne aj o to, že som myslela na všetko len v zlom a ono sa to potom odrazilo na nálade a stavoch. Láska vždy so sebou prináša bolesť, a kto tvrdí opak, lásku nezažil. Tak, ako som sa naplakala tento rok, som sa vari nenaplakala ešte nikdy.

Ja som si nikdy nedávala predsavzatia, pretože keď chce človek vo svojom živote niečo zmeniť, mal by začať hneď a nie až od nového roku. Sú to len ľudské zvyky, ktoré väčšinou stroskotajú, lebo človek si pomyslí, že bol možno príliš opitý, keď si to predsavzatie dával..

Ja som si zmeny zaumienila už so začiatkom týchto prázdnin a zatiaľ mi to ide. Na predsavzatia na Nový Rok som nikdy neverila. A podľa mňa to nie je škoda :D

Snáď ti to s tvojimi cieľmi vyjde a poučíš sa ;). Prajem ti to.
Šťastný Nový rok.

2 Ashley Ashley | Web | 29. prosince 2011 v 14:06 | Reagovat

Krásne si to napísala. Páčili sa mi tie zamyslenia nad tým čo komu prebieha v hlave a napríklad to s tým nadávajúcim chlapcom si úplne vystihla. Zároveň sa dostávam asi k veci, ktorá mňa osobne upútala najviac asi už len tým ako si aj ty spomenula v komentári čo si mi napísala (mimochodom veľmi si ho vážim ;) ) - zlomené srdiečko. Takisto bola moja tvár stále zaslzená a špinavá od všetkých možných šminiek, takisto som sa ľutovala a šťastní ľudia ma možno aj odcudzovali ako ja ich keď som kedysi bola šťastná ale pre chlapca už nikdy viac ! Povedala som si, že my ženy sme častokrát omnoho silnejšie ale predsa máme tú slabosť dávať to až priveľmi najavo keď sme ranené, top netreba. Dosiahneme aj tak viac keď si to zaumienime ;)
Do nového roku ti takisto prajem veľa krásnych zážitkov, ktoré možno aj keď možno občas oľutuješ nepovieš si, že si zase len tak sedela a nemala zážitky žiadne. Treba žiť! ;) a zaslúžime si chalanov, ktorí si zaslúžia nás! ;) Ja si tu a teraz dávam predsavzatie, že budem mať vysoké nároky aj keby som mala čakať neviem aký čas, oplatí sa ;)

3 silwi ♥ silwi ♥ | 29. prosince 2011 v 15:59 | Reagovat

súhlasím s autorkou prvého komentáru, skvelý článok :) je tam veľa myšlienok, kt. nás nútia sa zamyslieť .. veľmi pekne je tam opísané všetko, čo sa na svete deje .. je to poňaté z rôznych strán .. nie je to len šťastné, ale ani len smutné .. je to presne také, aké to byť má, je to naozaj super :) aj ja by som ti chcela popriať pekný rok 2012, hlavne veľa zdravia, pretože to sa nedá kúpiť :( :( a aby sa ti splnili všetky priania a predsavzatia, kt. si si určila :)

4 Netreba Netreba | 29. prosince 2011 v 22:17 | Reagovat

Naozaj krásny článok, možno ten chlapec nezabudne, nikdy.

5 W O N N I E * W O N N I E * | Web | 29. prosince 2011 v 22:54 | Reagovat

Veľmi pekný článok. Len neviem či sa za úspešné dá považovať to že je na zemi 7 miliárd ľudi. Podľa mňa, čím nás je viac tým je to horšie. Ale skôr ku koncu článku. Každý máme svojej zlé obdobie a nakoniec si povieme že niektoré s tých preplakaných dni (väčšina z nich alebo rovno všetky) nestáli za to. Že s tých dní keď sme chodili so sklonenou hlavou nemám nič a nedali nám do života nič. A páči sa mi aké s toho máš ponaučenia a predsavzatia a to prvé sa mi páči asi obzvlášť. Lebo úsmev a láska (tá láska ku všetkým, nie tá láska k jednému chalanovi) dávajú všetko.

6 Stankey Stankey | 1. ledna 2012 v 19:59 | Reagovat

Tsunami sa píše s ts.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama