♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Srpen 2011

Môj príbeh

31. srpna 2011 v 11:08 | Tinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
S úsmevom ide všetko ľahšie.

Jeden kamarát mi raz povedal: " Svet je krajší , keď sa usmievaš. Preto sa usmievaj stále, usmievaj sa aj keď plačeš."
Podal mi ruku, zdvihol ma z lavičky, a usmial sa.
A ja som si zobrala jeho slová k srdcu, utrela slzy a odvtedy sa snažím usmievať sa vždy, keď to ide.
A verím, že vždy sa nájde nejaký dôvod na úsmev. A na tieto slová si spomeniem vždy, keď ten dôvod nehľadám.
Takto začínam svoj príbeh. Tou šťastnou ilúziou krásneho života plného radostí a pokoja.
Či to je pravda?
Sama neviem.
Žijem si život čerstvo 15- ročného dievčatka, ktoré sa snaží pochopiť svoje okolie, nepodriaďovať sa stressom a nemeniť názor na život každý druhý týždeň.
Počas dňa mi prebehne hlavou tisíc návodov na dokonalé šťastie , lásku, spokojnosť. Väčšinu z toho si o pár sekúnd už nepamätám.
Ale viem jedno.
Nemám sa načo sťažovať.
Ľudia, ktorí ma držia pri živote ( Nechcem sa zabiť, je to len metafora :D ) a na ktorých mi veľmi záleží , sú pri mne. A ja sa im zato snažím poďakovať veľkou dávkou lásky. Nemusím písať ich mená, oni sami vedia, ktorí to sú.
A tak si po svete chodí jedno malé, pár krát zlomené, ale šťastné srdiečko plné odvahy, zážitkov a plné nesplnených snov.
Môj príbeh sa nezakladá na snoch, ktoré som si vysnívala. Niekedy je oveľa krajší a zábavnejší, niekedy oveľa smutnejší a žalostnejší.
V podstate si žijem svoj sen. Často odbočím a nechám sa viesť spontánnosťou.
Nechcem si plánovať krásny život, neplánujem si ani zajtrajšok. Nechcem sa opäť sklamať.
Sama seba sa pýtam či som spokojná. S prítomnosťou, so sebou, s prostredím, v ktorom žijem.
Nie som, vždy sa pokúšam niečo zmeniť alebo opraviť. Veď zmena je život.
Ale potom si poviem, že ja tu niesom nato, aby som to všetko riadila.
Nechám všetko plynúť, veď niekto tam hore už vie, čo ako má byť. Nechám sa unášať po stopách života.
Ale nemôžem zabudnúť , že jednou nohou musím pevne stáť na zemi.Mať záchytný bod, o ktorý sa opriem.
Pár krát som zabudla. A viete ako to dopadlo?
Spadla som :) (Modriny na nohách to potvrdia). Ale nie , teraz vážne.
Práve počúvam energickú letnú pesničku, tancujem si a pokúšam sa sústrediť, aby som tento článok konečne dopísala.

Svoje články píšem od srdca, neskrývam pravé nefalšované pocity, hoci sú niekedy depresívne.
Nikoho nenútim čítať to, prijímam akékoľvek názory, ale nechcem , aby mi do toho ľudia skákali.
Možno píšem články často neprimerané svojmu veku, ale píšem ich z lásky!!
You know my name, not my story.
Svet nikdy nebude dokonalý, ale môže byť lepší.
Aj my môžme byť lepší. Nemyslieť na hádky, usmievať sa bez dôvodu, milovať celým svojím srdcom a biť sa za spravodlivosť, spontánnosť a originalitu každého z nás.
Skrášliť si svet a zabudnúť na nedostatky.
Odbočila som od témy.
My mistake.
Povedal si Ahoj
A v ten deň
Si mi ukradol srdce a ty jediný si na vine.
A to je to prečo sa usmievam.
Bola to chvíľa
Odvtedy sa vďaka každému dňu a všetkému cítim tak správne.
A teraz
Všetko naokolo si poprevracal
A zrazu si VŠETKO čo potrebujem
Dôvod prečo sa usmievam.

Love, Tinka :*




Dopredu nás ženie túžba, naspäť už len sklamanie

29. srpna 2011 v 22:44 | Tini |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Práve som si čítala staré články.
Plné naivity a odhodlania.
Smiala som sa.
Veď čo iné nám ostáva?
Vidieť vo všetkom len to zlé, toto už nechcem zažiť. Nechcem brať všetko tak pesimisticky a plakať nad totálnymi blbosťami. Barborka mi je toho svedkom.
To ona ma poháňa, ona mi ukazuje svetlú stránku života, chápe ma, aj keď jej plačem na ramene, usmieva sa, keď to potrebujem a rozpráva debiliny len preto aby aj mňa rozosmiala.


Ale aj tak sa mi najviac páčili moje pesimistické články.
Boli plné smútku a bolesti, možno strachu. No hlavne boli nefalšované a pravdivé.
Nevyžarovala z nich žiadna nádej a naivita, všetko bolo reálne , pravé city, ktoré sa vo mne vtedy skrývali.
Chápete ma?
Keď píšem pozitívne články, väčšinou len objasňujem situáciu. "Boli sme tam a poriadne sme sa zasmiali.." a tak..
Keď píšem depkárske články, zarezávam sa do hĺbky, do čistého vnútra pocitov. Vtedy nie je dôvod objasňovať situáciu.
Preto píšem rada takéto články, aj keď sa veľa ľudí čuduje...a veľa ľudí to tým pádom nečíta. Veď jasné? Komu by sa chcelo čítať o problémoch nejakej 15 ročnej puberťáčky??
Nikomu!!
Ani ja to nerada čítam.
Zato píšem ich rada.
Ja neviem, v poslednom čase nepíšem skoro vôbec, nemám čo. Môj život nie je taký zaujímavý. Ale snažím sa :D :D
Toto je tiež jeden z mojich obľubených preslávených článkov o ničom.
KeĎ som čítala svoje články, až ma zaskočilo, aké problémy v skutočnosti riešim.
Banalita!!
Toto nie sú skutočné problémy. Toto sú obýčajné kruté a trápne KOMPLEXY! Mám komplexy zo života, a ani nemám mať prečo. Teda už nemám komplexy :)
Raz mi mamka povedala že si neverím a že sa podceňujem ako 50-ročná stará tetka po troch rozvodoch.
Tak ma to nasralo že som uštedrila naším dverám päsťovku. Rovno do skla.
Ale uvedomila som si niečo. A to niečo je - NEPODCEŇOVAŤ SA TOĽKO.A hlavne nepodceňovať život!!
Pretože stojí zato :*

Martinka :-*


I heart it

27. srpna 2011 v 18:38 | Tinka |  For My Valentine

In this case..Not We heart it.

I HEART IT.










A nakoniec.
Najkrajší obrázok od Mojej Milovanej :*


Čo poviete??
Na prvý krát.

Love, Tinka


V jednoduchosti je krása

25. srpna 2011 v 19:57 | Výber obrázkov |  Móda
Riadime sa heslom: " Narodila si sa ako originál, tak neumieraj ako kópia "

Zrodenie planéty opíc

24. srpna 2011 v 22:38 | Tinka |  Recenzie


Mladý vedec Will Rodman vyvíja liek proti Alzheimerovej chorobe, ktorou trpí aj jeho otec. Sľubný výskum sa však zadrháva kvôli nežiadúcim vedľajším účinkom, ktoré vykazujú pokusné živočíchy po aplikácii liečebnej látky. Sklamaný vedec opúšťa výskum, odchádza starať sa o otca a ako bonus si tajne odnáša šimpanzie mláďa, ktorého rodičia zomreli pri Willových pokusoch. U šimpanza Caesara sa postupne začne prejavovať vysoká inteligencia a Will zistí, že zato zrejme môže pôsobenie jeho lieku. Začne mu ho tajne podávať a tým nechcene otvorí bránu k ľudskej skaze. Čím ďalej inteligentnejšie zviera sa po čase ocitne v prírodnej rezervácii, kde začne na čele ostatných opíc pomaličky pripravovať vzburu proti tým, ktorí zabili jeho rodičov a jeho zavreli do "Fešáckeho kriminálu". Teda proti ľuďom.
__________________________________________________________________


Vyzerá to divne čo?
To by som si aj ja pomyslela, keby som si ten textík vyššie prečítala predtým, ako som vošla do kinovej sály.
"Ďalšie SCI-FI. Už nevedia , čo majú vymyslieť." toto by som si asi pomyslela.
Ale ja nie.
Netušila som, čo to bude, aký to má príbeh a či nezaspím v polke filmu.
Keby ste to videli, nezaspali by ste určite.
Strhujúci, napínavý, miestami strašne nereálny, miestami smutný, no hlavne príbeh plný obdivu a lásky medzi človekom a zvieraťom.
Život malého šimpanza od jeho narodenia až po dospelosť prežitý vo vysokej inteligencii a pocitu vodcovstva nad okolitým svetom.
Malý Ceasar ma miestami až prekvapil (príjemne) aký dokázal byť rozumný a múdry. Viac ako človek. Vedel, kedy zaútočiť a kedy povedať nie. To myslím doslovne.
Caesar povedal v celom filme do kopy 4 slová. "NO!" a "Caesar is home" na konci filmu.
Dojímavé a láskyplné scény si tvorcovia filmu ušetrili na Rosamunde Pilcherovú a pod.
Tu išlo o krutú realitu. O život a jeho tajomstvá, o vedu a hlavne fantáziu.
Rozplývam sa, čo??
A predsa mám nejaké námietky!!
Mám pocit, že koniec nejako nedomysleli. Jednoducho sa to malo skončiť inak.
Nejakou záhadou, aby človek nad tým uvažoval.
Alebo aspoň "Happy End-om", kedy by si ľudia povedali, že aspoň niečo skončilo dobre.
V jednej chvíli sa tam zabíjali, celé mesto bolo v panike kvôli tisíckam opíc pobehujúcim po centre San Francisca a v druhej chvíli bol všade kľud a...
Veď si to pozrite sami!
Mrkající

V celom článku obrázku z filmu.



Smiech čistí zuby

23. srpna 2011 v 13:44 | Martinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Laugh.
Dôležitá časť , ktorá nesmie v živote nikomu chýbať.
Pretože smiech odľahčuje. Smiech hojí rany. Smiech lieči a predlžuje život.
Deň pokladám sa stratený, keď sa v ňom nezasmejem aspoň RAZ. A úprimne.
Dokonca som už aj počula, že smiech čistí zuby Smějící se Super , nemusím si ich umývať. Pokiaľ sa budeme smiať tak, ako toto leto.
Nie, nie.
Nezažila som žiadnu super párty , stanovačku , chatu ani zájazd.
Nám nato stačí ísť párkrát vonku, na kúpalisko, na bicykel , alebo ostať doma pri telke.
Zažili sme toľko smiechu, čo sa mi bude počítať ešte celý ďalší školský rok.
A dúfam že v škole sa tiež nasmejeme aspoň toľko, ako minulý rok. Možno budeme hlúpi, pretože sa z hodín nemeckého dejepisu dozvieme veľké Hovno, ale aspoň bude sranda.
A viete čo? Hlupáci žijú veselšie, pretože majú vždy viac dôvodov na smiech ako múdri a premýšľaví ľudia.
Keď tak o tom hovorím, práve som si spomenula na jeden večer strávený spolu s mojím bratom a sesternicami. A ten nikdy nezabudnem. Ani neviem ako sa to stalo...proste sme si hrali ACTIVITY a za pár sekúnd sme sa už šúlali od smiechu, navzájom sme sa kopali a trieskali si hlavy o roh mojej letiskovej postele Mrkající Doteraz neviem kvôli čomu.
Ale určite to poznáte, bezdôvodné údrby, ktoré trvali ..ty kokos...keď to tak počítam, najmenej 10 minút. Rodičia so známymi si zatiaľ stihli vypiť ďalšiu rundu Fernetu Smějící se
Pretože smiech bez dôvodu je ten najlepší. A najúprimnejší.
A ja si to vážim. Vážim si každú chvíľu strávenú smiechom a radosťou, momentálnym šťastím.
Smiech a plač sú najcennejší majetkom živého človeka.
A ja viem, že neprejde deň , bez toho aby som sa nezasmiala, lebo taký deň pre mňa nemá význam. A ja sa držím motta: Daj každému dňu šancu aby sa stal najkrajším dňom tvojho života.
Pretože môj život bez smiechu je ako.. Zem bez slnka.
Ako rok bez dažda.
Rómeo bez Júlie Smějící se (Nie, to zas nie.)
Čo som to vlastne chcela??
Aha. Smějící seSmějící se
Spomenúť pár pekných momentov z tohtoročného leta vytrhnutých z kontextu.
Možno sa vám nebudú zdať vôbec smiešne, ale verte, že nám vtedy do plaču veru nebolo Mrkající

______________________________________________________________________

Hej,starí dedkovia si tu gule ondia a my tu budeme ležať.
...
Šak dakedy mal zajace..či to boli malé psy?
...
-Toto by som si zahrala aj s..
-plesňou na rukách?
...
Nedá sa újsť, pre Rómom neutečieš.
Nedá sa ujsť, pred Rómkou neujdeš tiež.
...
Kedy serú ľudia žlté hovná? Keď zjedia horčicu?
...
Greenpisáci ťahajú Vorvane naspäť do mora. ( V hlavných úlohách- Riško a Tinka ako Greenpease, Mamka a tatko- Vorvane )
...
-Chlapci vsávajte.
-Kebyže to nie si ty, ta letí papuča.
...
-My dvaja sme v takej slabej puberte, chápeš. A Tina už v silnej.
-A Nika ( 18 ) je v predpubertálnom veku.
...
Všade dobre, na východe najlepšie.
...
Baška, už si niekedy dostala neperlivou vodou po hlave?
...
-Ona chodí so Samom. Oni dvaja sú jak Jane a Tarzan.
- Hej , len teraz kto z nich je Tarzan?
( A tak vzniklo Johny a Tarzan S vyplazeným jazykem )
...
-Ja keď sa nemaľujem, vyzerám krajšie.
-Aj ja.
-Aj ja.
- Nie, ty nie. :)
...
-Tebe ešte tečie mlieko po brade.
- To nie je mlieko Smějící seSmějící seSmějící se
...
-Vyzeráš jak Mária Terézia.
- A ty jak debil!
...
-To je výborné!
-Kým si neochutnal, nehovor.
...
Noo..To je téén...6-plamenný labrador.
...
Rišo, donesieš mi vodu? A oprav si gule!!
...
-Pozri, jaké má ružové plavky.
-To je sieťka na zemiaky a ne plavky.
...
Poďme sa mrochtiť!
...
-Tina, letia za tebou osy!
- To som až taká príťažlivá?
...
Tie vrany vyzerajú jak cestoviny s makom.
...
Dvierka, dvierka dotykov (namiesto sklíčka Mrkající )
...
Pane Bože, odpusť mi to, jak ja ju teraz zlinčujem!!
...
-To bol MegaPrd.
-Ja som si neusral Smějící se
...
Tu budeš sedieť, kým to Whisky nevypiješ, zasran malý! ( Adresované môjmu ockovi )
...
Hej, ten sa mi akurát tak postavil..ehm..pozdravil vo výťahu.
...
-Preboha, to nemáš jedno, aká to je značka? Ahá, niekto tu chce Luxus!
-Tina, ty strašne dojebávaš.
-Ti tam vyryjem s nožikom M-ko a bude značka, aby sa nepovedalo.
...
-Vatta, Vatta!
-Hovno vata.. betón!
...
Kedy zapnú tie vibrátory?? Smějící seSmějící se (Mali to byť výryvky)
...
-Daj na debila
-***
-Toto nie je na debila.
-Aha.
-Rišo, ty si fakt debil.
...
Baška, smeješ sa jak živé kura na pekáči.
...
TEPLÁ VODA, ZASE SI CÍTIM GULE Smějící seSmějící seMrkající

=)

__________________________________________________________________

Dúfam, že ste sa aspoň trošku zasmiali. A keď nie, tak aspoň pamätajte, že keď ste akokoľvek smutní, spomente si , že vždy- vždy- je tu nejaký dôvod na Úsmev Mrkající
Pretože keď sa budete smiať, bude sa s vami smiať celý svet.
Keď budete plakať, budeme plakať sami.
..
Thnx.
Tin

Every teardrop is a waterfall (3)

20. srpna 2011 v 22:49 | Tinka |  In my head

Theo sa za ten čas už stihol obliať čajom a zhodiť kúsok praženice na zem, ktorý Jasper dychtivo zožral. Pýtal si viac a viac, jeho klamlivé psie očká sa nevinne dívali na Thea, ktorého to začalo baviť. Strieľal raňajky lyžičkou dolu k Jasperovi, ktorý vyčistil dlážku v priebehu dvoch sekúnd. Theo sa smial až mu očká svietili ako slniečka, jeho jamky v bucľatých líčkach sa prehlbovali a Mel sa na ne nedokázala vynadívať. Mama zobrala synovi lyžičku z rúk a povedala, že mu ju nedá , kým sa neupokojí. Ten zaprotestoval a na tvári sa mu mihol kyslý výraz, ktorý postupne prešiel do tlmeného plaču. To sú deti, pomyslela si čerstvo dospelá osemnásť ročná Mellana a s úsmevom si sadla k raňajkám. Zhltla ich v priebehu pár minút, taká bola hladná. Pomohla mame s riadom a domácimi prácami, navarila obed a rozhodla sa, že pôjde navštíviť Heather. Neozvala sa jej a aj tak si mali toho dosť čo povedať.

Mel nikdy neuznávala najnovšiu módu a kvalitné značky jej nič nehovorili. Vždy si hodila na seba prvé, čo vo svojej prepchatej skrini videla. Rifle , tričko, pohodlné topánky, k tomu malá kabelka cez rameno a išlo sa. To dievča by vyzeralo krásne aj vo vreci od zemiakov. Korene mala španielske, no jej rodičia sa narodili v Južnej Amerike. Mladá Indiánka vyzerala ako Pocahontas. Dlhé čierne vlasy, orieškovo-hnedé oči a čokoládová pokožka sa vynímali na jej vysokej postave ako stvorené.

Jej krásu však nikto nebral na ohľad, Angličania bol od prírody dosť konzervatívni ľudia. Pripájali sa k väčšine a typickú krásu pripisovali oblým tvarom a svetlej pokožke. Stvorenie ako Mellana patrilo medzi "exotické" druhy a tak jej málokto venoval pozornosť. Chlapec, ktorý jej krásu ocenil, ju teraz podviedol s dievčaťom presne zodpovedajúcich tvarov krásy anglického národa. Ohnivo-červené kučeravé vlasy dlhé asi tak po ramená, alabastrová pokožka, výrazné pery a nevinný pohľad veľkých sivých očí. Nevinný, no tajomný a príťažlivý. Áno, taká bola pekná Evelyn, ktorá by svojim šarmom chytila do pasce aj leva. Teraz sa jej ušiel a čosi menej dravý kúsok, Jared. A s tým sa Mellana nedokázala popasovať. Hodila na seba prvé, čo videla a utekala sa vyplakať svojej najlepšej priateľke na rameno.

Heather ju prijala do svojho náručia hneď ako ju videla. Keď otvorila dvere, stála tam nehybne ako kameň utierajúc si slzy stekajúce po hebkých lícach. Hodila sa jej okolo krku ako o záchranné koleso plávajúce v rozbúrenom mori. Keď sa ako tak utíšila, Heather jej uvarila horúcu čokoládu a Mellana jej vyklopila všetko, čo mala na srdci. A málo toho nebolo. Spadol jej kameň zo srdca, ktorý ju tak ťažil. Keď skončila, pozrela sa na Heath. Tá sústavne hľadela do zeme. Rozmýšľala. Nakoniec iba mykla plecom, ako keby zamietla niečo, čo sa jej odohrávalo v hlave.

"Mel, on tu bol..." Uprela na ňu oči zelené ako smaragd a čakala na reakciu. Tá ale neprišla, preto pokračovala.

"..chcel vedieť, čo s tebou je. Nedvíhala si telefonáty, bál sa o teba."

" A čuduješ sa? Čo som mala robiť? Hodiť sa mu okolo krku, keď za ním stála Evelyn? Polonahá?!"

"Ľutuje to."

"Na to je neskoro!"

"Ježiš, nebuď taká tvrdohlavá, aspoň si ho vypočuj."

Mellanin sprisahanecký pohľad ju odradil, od akéhokoľvek slova, ktoré mala na jazyku.

My heart is full of songs about you

20. srpna 2011 v 12:32 | Martinka |  Hudba
Pár pesničiek na Leto.
Nie sú celkom letné, ale momentálne moje obľúbené.
Nie je ich veľa, aby som vás zbytočne nezdržiavala.
Tak nech sa páči :-)

Mohombi ft. Nicole Scherzinger- Coconut tree

I´ll always remember our Summer in Hawaii. Takto sa začína táto pesnička. Hawaii :* Honolulu :* Moje vysnívané mesto. Je na zozname miest, ktoré chcem navštíviť. Preto má táto pesnička pre mňa hlboký význam. Okrem toho je letná, dynamická a Nicole má šielene dobré topánky :_DD

Jessie J- Nobody´s perfect

Nikto nie je dokonalý. Ani Jessie J. Ale podľa mňa je niečím výnimočná. Má šialené klipy a je svojská. A ešte stále neviem prísť nato, akej farby má v tom klipe oči. Najprv zelené, potom sivé , modré a nakoniec hnedé . Ja fakt neviem.



Secondhand Serenade- Fall for you

Pochybujem, že túto pesničku bude niekto poznať. Nie je to známa skupina, ale má krásne pesničky. Dojemné zmysluplné texty. Tento nie je iný. Pomalá pesnička, ale neskutočne krásna.
Počúvajte ten klavír.


Hurts- Sunday

The loverless nights, they seem so long..
I know that I´ll hold you someday..
Until you come back, where you belong..
It´s just another lonely sunday..
Klip som veľmi nepochopila ,ale text je úžasný a skupina Hurts úplne dokonalá.



Christina Perri- Jar Of Hearts

Džbán sŕdc.
Už len ten názov hovorí za všetko.
Who do you think you are??
S ňou na nej fičíme.
A znova- KLAVÍR :*



Oplatí sa pustiť si.
:-)
ďakujem

Tinka


Every teardrop is a waterfall (2)

8. srpna 2011 v 21:27 | Tinka |  In my head

"Čo sa deje?" spýtala sa zdráhavo a obzerala sa okolo seba. Slnko sa ešte len predieralo cez ranné oblaky. Ležala na známej pohodlnej posteli upierajúc oči na objekt pred ňou. Stála tam jej mama. Celá vystrašená si sadla na posteľ a hladila ju po vlasoch, na tvári sa jej zračil úsmev, no v očiach mala obavy.

"Už si v poriadku."

"Čo sa.."

"Odpadla si. Našiel ťa Jasper, počul nejaké zvuky a zabrechal. Ani nevieš ako som sa zľakla, keď som ťa tam videla ležať na zemi. Znova si nič nejedla?"

"Bol to len ťažký deň, mami....Už som v poriadku." Ale nebola. Tieto závraty mávala posledné týždne čoraz častejšie, takmer nikto však o nich nevedel. Mellana sa začala dvíhať na posteli, podoprela sa rukami, aby si pomohla a očami skúmala vlastnú izbu. Fotky na nočnom stolíku jej pripomenuli, prečo predošlý večer tak silno plakala.

Stáli tam oni. Štyria ľudia na skale za daždivého počasia, všetci sa držali za ruky a usmievali od ucha k uchu. Na tvárach neskrývali značnú radosť. Jared objímal Mellanu, stojacu hneď vedľa Heather a jej vtedajšieho priateľa Lucasa. Fotoaparát dali na samospúšť a spoločne zdokumentovali nádherný deň , ktorý jej ostal na spomienkovej fotografii v detskej izbe.

Obzerala si ju, až kým to jej mamu neprestalo baviť a neodišla venovať sa podľa nej zaujímavejším záležitostiam. Potichu zatvorila dvere a vtedy Mellana nečakane pocítila pichľavú bolesť v pravom uchu. Znova? Toto trvalo už pekných pár mesiacov. Zo začiatku tomu nevenovala pozornosť, povedala si, že to je spôsobené počasím. Neprestávalo to a tak sa vybrala ku ušnej lekárke. Tá sa len mihnutím oka pozrela a bolesť pripisovala následkom nevyliečenej nádchy. Prepísala jej nejaké kvapky do ucha a tým sa to skončilo.

Malý Theo prišiel vytiahnuť veľkú sestru z postele niečo po deviatej. Dobehol, a pritisol sa k nej, až sa jej nosom dotýkal o horúce líce. Mel, celá šťastná, že vidí brata, ihneď vstala a zodvihla dvojročné dieťa do vzduchu. Na bolesť takmer úplne zabudla. Bolo jej už lepšie. Pohľad na malého chlapca visiaceho nad jej hlavou jej zdvihol náladu. Vznešene mával rúčkami a hovoril: " Sestuička, ideme papať. Ideme papať. Uaňajky sú na stoe."

"Veď už idem."

Predtým ako prišla do kuchyne, kde rozvoniavala čerstvá praženica, pozrela na mobil. 10 zmeškaných hovorov. Jared, Jared, Jared, mama, Jared, Jared, Heather, Heather, Jared a nejaké neznáme číslo. Správy, ktoré jej poslal, bez prečítania vymazala, mobil vypla a hodila do kúta. Dnes nechce mať žiaden kontakt s okolitým svetom.

Every teardrop is a waterfall (1)

4. srpna 2011 v 23:30 | Tinka |  In my head

Zabuchla dvere a náhlila sa nadzvukovou rýchlosťou dolu schodmi. Musela odísť, jednoducho musela. Slzy sa jej tlačili do očí, pomaly ani nevidela, kam kráčala. Zrazu počula, ako sa za ňou otvorili dvere a z nich sa vynorila hlava. Plná strachu a smútku. Modré oči sa jej zabodávali priamo do duše. Mellana tie oči tak milovala, nedokázala od nich odtrhnúť pohľad. Ale nezastavila sa, schody míňala po dvoch, očami stále na ňom.

"Mellana!" ozval sa Jared tichým tónom. Vyšiel z bytu obliekajúc si tričko s nápisom Feel good. Be good. To tričko, ktoré mu kúpila na narodeniny. Vynímali sa v ňom rázne vypracované svaly a kocky na bruchu. Svižným krokom kráčal k nej, no Mellana sa prudko otočila a chystala sa vykročiť ďalej. "Nechoď, Mel! Nie je to tak, ako si myslíš." Teraz sa v jeho hlase zračilo niečo, čo Mellanu prinútilo zamyslieť sa. Prosba.

"To hovorí každý." Odfrkla a bola odhodlaná nezastavovať sa. No z neznámeho dôvodu to urobila. Chcela si vypočuť, aké výhovorky sa mu hýria hlavou. Jared si pohladil svoje krátke čierne vlasy, nagélované do hora. Chystal sa niečo povedať, no zrazu stíchol, zbledol a inštinktívne sa stiahol, akoby sa bál. Mellana ho milovala z celej duše, no teraz by mu najradšej vyrazila dych.

"Si idiot, vieš to? Nenávidím ťa, nenávidím. Už nikdy ma neuvidíš!"

"Mel, prosím..." Prevrátila očami, otočila sa na podpätku a odišla.

"Tak si choď, aj tak ťa nepotrebujem!" vyšlo z jeho úst, no jeho vnútro len chabo zaprotestovalo. Potrebujem. Vtom napol svaly a celou silou vrazil päsťou do zábradlia. To zaburácalo a zapraskalo. Jared sa pomalým krokom vybral späť ku svojmu bytu, posledný krát si vzdychol a zavrel dvere.



Doma si Mellana uvedomila, aká bola jej reakcia pritvrdá. Jej chlapec ju podviedol a ona sa nezmohla na nič iné, len vykričať mu, ako ho nenávidí. Pritom to nebola ani sčasti pravda. Jediné, čo teraz pociťovala, bol hnev..a nenávisť. Nie voči nemu, voči Evelyn. Dievčaťu, ktoré toto všetko spôsobilo. Zvodná kráska, ktorá si dokázala podmaniť každého chlapca v okolí a aj z tej najtemnejšej duše spraviť svetlo žiarovky.

Pekná Evelyn bola ich bývalá spolužiačka. Na strednej boli Mel a Evelyn najlepšie priateľky. Delili sa aj o najtvrdšie tajomstvá, domáce úlohy, desiaty, stáli vždy pri sebe a ochraňovali jedna druhú. V druhom ročníku ku nim do triedy zavítal chlapec z Ameriky. Na prvý pohľad sukničkár, no srdce mal priveľmi dobré. Tak sa dievčatá začali deliť aj o chlapa. Najprv len v predstavách a snoch, spolu si ho chodili obzerať. Jeho oči im spôsobovali zimomriavky , jeho úsmev by roztopil aj asfalt. Pomaly sa z najlepších kamarátok stali súperky. Ich konflikt trval takmer rok, boli doslova na nože. A to kvôli jedinému chlapcovi. V tých dňoch Mellane veľmi pomohla dovtedy nevýrazná spolužiačka Heather. Hoci ju považovali za najkrajšie dievča v triede, bola veľmi utiahnutá a uzavretá.

V deň, keď sa Evelyn s Mel pohádali , našla Heather Mellanu usedavo plakať na záchodoch. Prišlo jej Mel ľúto , chcela jej pomôcť, sklonila hlavu ku uplakanému dievčaťu, dlhé plavé vlasy siahajúce po zadok jej takmer zahalili krásny úsmev, venovaný Mellane, ktorá si naň pomerne rýchle zvykla. Doteraz tiché dievča preukázalo neskutočnú nežnosť a odhodlanosť pomôcť Mellane odraziť sa od samého dna a začať odznovu. Podržala ju v dovtedy najťažších chvíľach a stala sa neodlučiteľnou časťou jej života.

Ako roky pribúdali, z rozcitlivených dievčat vyrástli maturantky, krásne a vznešené za každého dňa. Spory medzi Evelyn a Mellanou za nezahojili, ale ani neprehĺbili. Jednoducho sa ignorovali, a spolu dokončili strednú školu tak, ako sa na študentky Londýnskej strednej školy Rogera Bacona patrí.

Napokon si Mel získala Jaredovo srdce a spolu sa vydali na cestu životom, mladí, neskúsení, no plní očakávaní a predstáv zo spoločného života. Tí dvaja trávili väčšinu času v jeho vlastnom byte na rohu 45. a 60. ulice.

Ako si teraz Mellana takto spomínala na staré časy, rozcitlivene sa pozviechala z gauča, omotaná dekou vykročila do kuchyne, aby si naliala niečo na pitie. Bývala v malom rozkošnom bytíku spolu so svojou čerstvo rozvedenou matkou, malým bračekom Theom a veľkým vyšľachteným labradorom Jasperom tretím.

Kuchyňa bola tmavá, chladná a opustená. Hodiny odbili presne polnoc. Mel zapla svetlo, oprela sa o kuchynskú linku a z umývadla si napustila do poháru trochu chladnej vody. Držala ho pevne v ruke, no napiť sa nestihla. Záblesk sa jej mihol pred očami, tep sa jej zrýchlil, hlava zatočila a ona zrazu pocítila tvrdosť pevného povrchu a chlad drevenej dlážky. Tma. Tak zamatovo čierna, tak tichá.

...