♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Žime tu a teraz, nie tam a potom

1. července 2011 v 21:07 | Martinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Niečo sa končí, niečo začína.
A teraz nehovorím len o konci školeského roka a začiatku prázdnin, ktorý je teraz často spomínaný, samozrejme teším sa, veď kto by sa preboha netešil na prázdniny.
Teraz hovorím o každodenných začiatkoch, o nociach a dňoch, slzách a úsmevoch, šťastí i smútku, o živote a smrti, vzťahoch a depresiách , o realite, v ktorej žijeme.
Nie, nechcem žiaden depresívny článok.
Len nad tým jednoducho rozmýšľam.
Je to proste život.
Všetko sa raz skončí.
Jednoducho to raz musíme pochopiť.
V mojom živote sa už veľa vecí skončilo, veľa ľudí odišlo, zážitky sa zabudli, minulosť sa zatvorila do veľkej škatuľe , do ktorej nazerám každý deň.
Jednoducho nedokážem zabudnúť.
Nedokážem sa otočiť a kráčať ďalej bez obzretia sa, bez rozlúčky a spomienok, nedokážem dýchať.
Každý má svoju minulosť. Pestrú, zaujímavú, možno kladnú, možno takú, ktorú by si najradšej vyhodil z hlavy.
Ja som tiež spravila plno chýb.
Zabila som plno múch, čo som potom ľutovala :D
Nakričala som na veľa ľudí, ktorých ľúbim.
Otočila sa chrbtom tým, ktorí pri mne stáli v ťažkých chvíľach.
Zablúdila som na vlastnom sídlisku :)
Kopla si do rôznych predmetov.
Rozbila plno váz a pohárov.
Pokazila obrazy, ktoré som kreslila.
Neužívala som si každú chvíľu, ako som mala.
Ale viete čo??
Neľutujem to.
Neľutujem žiadnu hádku ani hnev, smiech či slzy. Neľutujem ani jednu slzu!! Stáli zato. Neľutujem žiadnu črepinu či čarbanicu, neľutujem pohľady ani dotyky.
Možno to teraz vyznie dosť sebecky, ale beriem to tak, že to tak jednoducho malo byť. Možno nie, možno to bola všetko moja chyba. To , čo sa napraviť dalo, som sa pokúšala napraviť, to čo nie, nechala som plávať.
Asi to tak bude lepšie. Každý deň spomínam na dni, kedy som spravila nejakú chybu. Každý deň sa snažím rozmýšľať nad STROJOM ČASU.
Poznáte to, " keby len....." Keby len čo?? Keby len som mohla vrátiť čas a zmeniť to? Ha, ako keby som mohla.
Ako keby som mohla zmeniť minulosť. Zmenila by som aj budúcnosť.
Možno by som nebývala v bytovke s dvoma súrodencami. Nepredstierali by sme dokonalo šťastnú rodinku, ktorá vlastne šťastná je.
Nechodila by som na bilingválne gymnázium so spolužiakmi, ktorí sú úžasní a som rada, že môžem byť v triede , kde som.
Možno by moja babka nezomrela tragickou smrťou, možno by môj dedko nezomrel v Ľubici po dvoch mŕtviciach.
MOžno by druhý dedko nemal tri infarkty a moja mamka osem klincov v ruke.
Možno by to bolo všetko inak.
Nepoznala by som skvelých ľudí, ktorých poznám.
Veď ...božee...ja sa nemám čo sťažovať, zažila som nádherné detstvo..bez Wifi, bez mobilu a neustáleho pripojenia na internet, bez počítačov, bez facebooku a PlayStation, bez telky ( no dobre , Tv áno- Tom a Jerry :DD )
Prežila som ho hraním sa na schovávačky alebo špionáž ( VeĎ sme boli nejakí SpyKids ), behaním po okolí a sledovaním okoloidúcich, kŕmením mačiek, ktorých sa teraz bojím. Pytvaním dážďoviek,stavaním hradov z piesku a naháňačkami po sídlisku, mamka ma večer zavolala domkov , jednoducho zakričala z okna, dostala som kakauko, pusu na dobrú noc a bola som spokojná. Šťastná.
Malá a pojašená.
Síce to som aj teraz!!
O šťastí by sa už dalo polemizovať.
Svoje detstvo , ako aj školu, vlastne všetko čo sa doteraz stalo by som nevymenila.
Ani jeden úsmev, ani jedno zrniečko nádeje či strachu, žiaden bozk a objatie.
Ľudí, ktorých som spoznala, taktiež nie. Hlavne túto...

Milujem ju z celého srdiečka a práve ona zapĺňa škatuľku mojej minulosti, budúcnosti no hlave súčasnosti. Ona zapĺňa moje srdiečko a je súčasťou môjho života.
Pretože my sme trápne, detinské, namyslené, strašné, zábudlivé,ale sme to my!! Ona a ja. Ona ma podrží vždy , keď neviem ako ďalej. Ona je tá, ktorá mi vyčaruje úsmev na tvári, aj keĎ mám v očiach slzy, pohladí ma , dá pusu na vlasy a povie, že zajtra bude lepšie. a ja verím , že bude, s ňou určite. S mojou B . Jednoducho a výstižne. Pretože ju milujem :* Pretože iba s ňou sa cítim dokonalo.
A zrazu viem, že život nie je taký krutý, a že nás čaká každý deň niečo, čo nás zaujme. Nové prekvapenia a zážitky . Nové spomienky a úsmechy. To všetko nám ponúka budúcnosť.
Nechajme sa unášať prúdom života. Podľa rytmu nášho srdca a odpusťme si chyby.
A posledná vec.
Minulosť či budúcnosť. Nezmeníš a neovplyvníš.
Súčasnosť?
Ži tu a teraz, nie tam a potom.
Objím, ako keby už nebola priležitosť.
Pobozkaj, ako keby si už nikdy viac nemohol.
Usmej sa , ako keby to bolo to posledn´é čo spravíš.
Ži, ako keby mal zajtra nastať koniec sveta.
Len vtedy budeš mať pocit , že tvoj život nestál za HOVNO!!!!! :D
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Barborka Barborka | Web | 1. července 2011 v 21:15 | Reagovat

milujem ťa :* ešte viac, ako to ide.. mám chuť teraz ísť za tebou a ťa rozpučiť! si ma rozplakala!! :P :* milujem :) naše zážitky.. ♥ neviem, čo mám písať.. plačem a som šťastná, že ťa mám.. ty moje srdiečko ♥ bez teba, život? to sa dá? nechápem, že by som sa s tebou mohla niekedy pohádať!! NIKDY!! nikdy ťa nechcem stratiť, lebo potom by som si mohla začať kopať hrob! pretože už neviem písať :d mocú sa mi písmenká :) lebo život s tebou je ako prechádzka ružovou záhradou!! si moja žená!! :* strašne ťa ľúbim :) milujem.. ako nikto iný .. lebo si moja!! :*  trápna, urechtaná, uplakaná, zdepkárčená, detinská, odporná, ufňukaná .. Moja!! presne ako ja.. :* sme dve hrozná a nehanbíme sa za to!! :* ťa rozpučím keď ťa stretnem miláčik :**

2 Kykyňa Kykyňa | Web | 1. července 2011 v 21:21 | Reagovat

Krásny článok.
Tiež neľutujem žiadne rozhodnutia ani veci, čo sa mi stali. Skrátka to tak malo byť. A stroj času by som nikdy nechcela. Možno by som vtedy urobila ešte väčšie chyby, ako predtým. To by som sa stále len vracala a vracala.

Je veľmi cenné, že máš také skvelé priateľstvo tuna s prítomnou Barborkou :). Ste skvelé baby, ani sa nečudujem, že ste si tak padli do noty.

Veľa šťastných chvíľ prajem a užite si pekné prázdniny :)

3 matejbobo matejbobo | 1. července 2011 v 22:11 | Reagovat

[1]: no c c c :D :D :D

4 Barbara. Barbara. | Web | 2. července 2011 v 8:53 | Reagovat

nehorázne chytlavý článok....a všetko čo si tam napísala je pravda..každý robí chyby :) ale ľudia by sa mali naučiť aj odpúšťať.... =)

5 Maťa Maťa | Web | 2. července 2011 v 9:01 | Reagovat

Tinka, co ti budem písať? 4 hviezdičky !!!
Blogujes, ako keby sa mal zajtra pokazit blog.cz

6 Barborka Barborka | Web | 2. července 2011 v 9:53 | Reagovat

[3]: Matej, sa ukľudni.

7 JanTuška JanTuška | Web | 2. července 2011 v 10:12 | Reagovat

pekne napísané...pekná myšlienka, tiež si niekedy poviem, že nevadí, tak to má či malo asi byť... všetko má svoj význam, všetko má svoj príbeh :)

nemôžem si odpustiť k tomu citátu že : Ži akoby si mal zajtra zomrieť... ty kokso, keby mne niekto povedal, že zajtra zomriem, tak v prvom rade stresujem, revem, som v depkách, ospravedlňujem sa a bežím na spoveď ...
ostatné citáty sedia :DD

8 matejbobo matejbobo | 2. července 2011 v 20:15 | Reagovat

[6]: joj šak to som myslel v dobrom... ja som rád že ste kamarátky, majte sa radi :) kamarátov potrebujeme a bla bla bla, to vieš :D

9 Daduška :) Daduška :) | Web | 2. července 2011 v 20:27 | Reagovat

O.o. ak to mám tak povedať, tak: sánka dolu šéfe. :)
Ale teraz vážne.
Neviem, čím to je, ale tvoje články majú strašne veľa do seba. Vždy ma tak zaujmú, že je mi úplne jedno, či majú 3 riadky alebo 300. Či to má pointu alebo nie. Či je veselý alebo smutný.
Aj ja si často vravím, že minulosť už nezmením, aj keď niečo ľutujem (a ľutujem veľa vecí). Ale život ide ďalej, nič nie je dokonalé. Dnes som práve pozerala Butterfly effect a ako na potvoru máš článok presne o tom istom :)
A už dlhší čas viem, že každá veta, ktorá začína na: keby.. je nanič. Radšej si šetrím dych na krajšie momenty ;)
(5*) je to strašne málo. Ale viac sa nedá :(
A neboj sa. Tie muchy ti to odpustia ;) Ľúbim ťa ;)

10 LittLe-Blondie LittLe-Blondie | Web | 4. července 2011 v 22:14 | Reagovat

Konečne som si našla čas na preštudovanie niektorých tvojich článkov. Každopádne si zaujímavá holka. Na tvoj vek dievča, klobúk dolu :)
Tento článok ma veľmi zaujal, akoby si mi čítala z duše. Nádherne dané na "papier"
Držím palce a určite máš novú čitateľku ;)

11 Vee Vee | Web | 9. července 2011 v 13:31 | Reagovat

Ahojky, začalo Sonp tak sháněj hlasy:
http://stranky-meho-zivota.blog.cz/1107/sonp-0-1-ii-zacina
Pčeji hodně štěstí ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama