♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

I wanna make a memory

21. července 2011 v 12:00 | Martinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)


Spomieka.
Moment, ktorý ti navždy ostane v srdci.
Minúta, ktorá ti zmení život.
Zážitok, len tvoj, len pre teba.
Každý má svoje spomienky, každý má svoje zážitky, niečo, na čo nikdy nezabudne. Alebo aspoň nechce zabudnúť. Pretože spomienky sú jediným rajom, z ktorého nás nemôžu vyhnať. Spomienky kriesia lásku a znova otvárajú rany. Mrhajú prítomnosťou a otvárajú dvere do minulosti. Takej živej a nevinnej.
Sú to to moje dokumenty. Zálohované.
Viete, v poslednom čase veľmi rozmýšľam nad minulosťou. Nie len blízkou. Všeobecne.
O tom , ako rodia malé bábetká. Ako nám rodičia vnúknu tlkot srdca , prvý nádych, prvý dotyk.
Ako -otrpanou frázou- "prvý krát uzrieme svetlo sveta" v náručí našej mamy.
Ako rastieme a vyvíjame sa, učíme sa rozprávať a chodiť, učíme sa žiť.
My toto všetko máme za sebou , je to pre nás prirodzené ako každý jeden nádych, pohľad či zvuk.
Ale čo tí ostatní? Tí čo také šťastie nemali. Narodili sa s poruchami zraku či sluchu, alebo s inými vordenými chorobami. Nedokážu sa bez ľudskej pomoci postaviť, alebo dokonca hýbať končatinami. Dýchať im pomáhajú dýchacie prístroje, každý deň berú kilá liekov ,aby sa náhodou nerozsypali ako zrniečka piesku. Sú to labilní ľudia s labilnou psychikou. Život im postavil pod nohy ťažké balvany a na chrbty veľké bremená. Nemajú na výber, iba ich s pevnou vôľou nosiť a vyrovnať sa s tým.
Predstavme si, že by sme my mali byť tými ,čo to musia prežívať na vlastné kosti.
Rozmýšľam, či by som sa ja s tým vedela vysporiadať. Či by som vedela žiť s vedomím, že vždy budem na niekom odkázaná . Na jeho pomoc, nikdy nebudem nezávislá osoba, ktorá si žije svoj svet, cestuje, baví sa, bez každodenného dohľadu. Asi by som sa zrútila. Asi určite.
Tí nemali na výber, a verím tomu , že niektorí z nich sú oveľa šťastnejsí ako my, čo mali to šťastie a narodili sa bez ujmy na zdraví. Pretože vedia, že existuje aj horšie peklo, ako Naše každodenné katastrofálne problémy. Tešia sa z maličkostí, preotže tie môžu byť ich jediná radosť.
Ich jediné vykúpenie z tejto krutej reality, do ktorej ich Boh zaslal.
Takto rozcitlivená ďakujem Bohu, že som sa narodila tak ako som sa narodila. Nie som dokonalá, nikdy sa mi nič svetoborné nepodarilo, každý deň riešim blbosti , ale som živá a zdravá. Chodím po vlastných, myslím vlastným rozumom, srdce mi bije samo, a vidím svet cez svoje hnedé oči. Žiadne prístroje a každodenné dávky liekov.


My nepotrebujeme bojovať ,aby sme zdvihli ruku, aby sme sa postavili z vozíka, alebo niečo také. Naše problémy sú väčšinou psychické. Niečo sa nám stalo. Niečo prežijeme, spomíname, trápime sa.
Môj problém je Spomienka. Strašne pozerám do minulosti, neviem jej otočiť chrbát a odísť ďalej. Nedokážem zabuchnúť za sebou dvere a kľúč odhodiť ďaleko. Aj keď, vždy si ho niekde medzi odpadkami nájdem a vrátim sa tam. Jednoducho si myslím, že tie pekné dni sú už za mnou a nechcem zabudnúť.
Môže sa stať hocičo, ale spomienky nám neukradne nikto. Môžu nám ukradnúť kľúče, auto, slobodu :D, postavenie, ale nie spomienky. Každý má vlastné a jedinečné. Niekto zabudne, niekto chce zabudnúť. Niekto nie. Taký je život.

Tento článok mal byť práve o spomienkach, ale nejako sa to zvrhlo úplne inde. Niekde, kde by ma ani vo sne nenapadlo, že budem písať práve o tom. Jednoducho ruky dostali pokyn od mozgu, napísali niečo , a ja som sa len s prekvapením dívala, čo to znamená. Ešte som na to neprišla :D :D


A záver ? Sama neviem.
Najlepšie je nechať všetko plávať, s čím nie sme spokojní, zmeniť, s čím áno, úžívať si, spomínať na krásnde časy a snažiť sa prežiť ešte krajšie, lebo nikdy nevieme , čo sa môže stať , a ako to všetko dopadne, čo nám osud podloží pod nohy.
Aby potom fakt neostali už len spomienky :(
Ďakujem,

Martinka

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kykyňa Kykyňa | Web | 21. července 2011 v 13:06 | Reagovat

Mati, toto bol naozaj krásny článok, pre mňa jeden z najkrajších na tvojom blogu.
/To vieš, ešte som ich neprečítala úplne všetky./

Málokto si naozaj uvedomuje, aké má šťastie, že je zdravý a že má milujúcu rodinu. Ja si aj tak myslím, že vždy budem od niekoho závislá. Od seba určite ale aj od niekoho iného. Pretože vedieť, že si na svete úplne sama, to je utrpenie. Nevedela by som s tou myšlienkou žiť. Viem ako si to myslela, môžem byť nezávislá, ale nie úplne. Pretože môj život závisí aj od životov iných ľudí.

Tiež som sa často vracala do minulosti. Do bolestivej minulosti. Ale časy sa zmenili a ja na minulosť myslím len v dobrom. Pretože načo plakať nad rozliatym mliekom...čo sa stalo, to sa stalo a už sa neodstane. :)

2 Daduška :) Daduška :) | Web | 26. července 2011 v 21:42 | Reagovat

ja si myslím, že s takýmto niečím by som sa asi nezmierila. Keby som sa tak asi narodila, nič iné by mi nezostávalo, asi by som to brala už ako samozrejmosť. Ale ja často premýšľam aj nad tým, že čo ak sa mi niečo také prihodí o pár rokov, mesiacov alebo nedajbože dní. Až potom by som si asi uvedomila, čo to byť slobodný. Už by som asi nemala problémy typu, že rodičia zase odo mňa vyzvedajú, kde a s kým idem. Už som pochopila, prečo. Majú ma radi a boja sa o mňa. A ja si to niekedy nevážim :(

Tiež si ale myslím, že toto patrí k tým najlepším článkom. Nie je jediný, je ich veľa. A určite ich ešte veľa bude :*

3 Zuzulka Zuzulka | E-mail | 27. července 2011 v 12:02 | Reagovat

Tvoje články sa mi velmi páčia.Píšeš velmi zaujímavo,zaoberáš sa drobnostami ale aj tie sú v našom živote doležité.Určite tu ešte niekedy zavítam a inak velmi sa podobáš na Selenu Gomez.:) pa

4 Luky Luky | Web | 30. července 2011 v 19:23 | Reagovat

Nádherný článok, uvedomil som si pri ňom, že moje problémy sú oveľa menšie, ako niektorých ľudí, čo sa každodenne trápia, kvôli zdraviu.
Nie každý mal to šťastie narodiť sa zdravý a mnoho ľudí si to nevie uvedomiť alebo si to vôbec neváži :( Je to smutné, ale je to tak.
O to viac obdivujem ľudí, ktorý aj keď majú veľké problémy vedia prežiť, a sú mnohokrát šťastnejší ako my zdraví. Vedia si viac vážiť život, lásku, rodinu... proste to, čo je v živote naozaj dôležité...
Ešte raz, úžasný článok :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama