♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Červenec 2011

Chorvátsko 2011

31. července 2011 v 19:59 | Tinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Túto dovolenku som pracovne nazvala:

" Bezďáci na cestách".


I wanna make a memory

21. července 2011 v 12:00 | Martinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)


Spomieka.
Moment, ktorý ti navždy ostane v srdci.
Minúta, ktorá ti zmení život.
Zážitok, len tvoj, len pre teba.
Každý má svoje spomienky, každý má svoje zážitky, niečo, na čo nikdy nezabudne. Alebo aspoň nechce zabudnúť. Pretože spomienky sú jediným rajom, z ktorého nás nemôžu vyhnať. Spomienky kriesia lásku a znova otvárajú rany. Mrhajú prítomnosťou a otvárajú dvere do minulosti. Takej živej a nevinnej.
Sú to to moje dokumenty. Zálohované.
Viete, v poslednom čase veľmi rozmýšľam nad minulosťou. Nie len blízkou. Všeobecne.
O tom , ako rodia malé bábetká. Ako nám rodičia vnúknu tlkot srdca , prvý nádych, prvý dotyk.
Ako -otrpanou frázou- "prvý krát uzrieme svetlo sveta" v náručí našej mamy.
Ako rastieme a vyvíjame sa, učíme sa rozprávať a chodiť, učíme sa žiť.
My toto všetko máme za sebou , je to pre nás prirodzené ako každý jeden nádych, pohľad či zvuk.
Ale čo tí ostatní? Tí čo také šťastie nemali. Narodili sa s poruchami zraku či sluchu, alebo s inými vordenými chorobami. Nedokážu sa bez ľudskej pomoci postaviť, alebo dokonca hýbať končatinami. Dýchať im pomáhajú dýchacie prístroje, každý deň berú kilá liekov ,aby sa náhodou nerozsypali ako zrniečka piesku. Sú to labilní ľudia s labilnou psychikou. Život im postavil pod nohy ťažké balvany a na chrbty veľké bremená. Nemajú na výber, iba ich s pevnou vôľou nosiť a vyrovnať sa s tým.
Predstavme si, že by sme my mali byť tými ,čo to musia prežívať na vlastné kosti.
Rozmýšľam, či by som sa ja s tým vedela vysporiadať. Či by som vedela žiť s vedomím, že vždy budem na niekom odkázaná . Na jeho pomoc, nikdy nebudem nezávislá osoba, ktorá si žije svoj svet, cestuje, baví sa, bez každodenného dohľadu. Asi by som sa zrútila. Asi určite.
Tí nemali na výber, a verím tomu , že niektorí z nich sú oveľa šťastnejsí ako my, čo mali to šťastie a narodili sa bez ujmy na zdraví. Pretože vedia, že existuje aj horšie peklo, ako Naše každodenné katastrofálne problémy. Tešia sa z maličkostí, preotže tie môžu byť ich jediná radosť.
Ich jediné vykúpenie z tejto krutej reality, do ktorej ich Boh zaslal.
Takto rozcitlivená ďakujem Bohu, že som sa narodila tak ako som sa narodila. Nie som dokonalá, nikdy sa mi nič svetoborné nepodarilo, každý deň riešim blbosti , ale som živá a zdravá. Chodím po vlastných, myslím vlastným rozumom, srdce mi bije samo, a vidím svet cez svoje hnedé oči. Žiadne prístroje a každodenné dávky liekov.


My nepotrebujeme bojovať ,aby sme zdvihli ruku, aby sme sa postavili z vozíka, alebo niečo také. Naše problémy sú väčšinou psychické. Niečo sa nám stalo. Niečo prežijeme, spomíname, trápime sa.
Môj problém je Spomienka. Strašne pozerám do minulosti, neviem jej otočiť chrbát a odísť ďalej. Nedokážem zabuchnúť za sebou dvere a kľúč odhodiť ďaleko. Aj keď, vždy si ho niekde medzi odpadkami nájdem a vrátim sa tam. Jednoducho si myslím, že tie pekné dni sú už za mnou a nechcem zabudnúť.
Môže sa stať hocičo, ale spomienky nám neukradne nikto. Môžu nám ukradnúť kľúče, auto, slobodu :D, postavenie, ale nie spomienky. Každý má vlastné a jedinečné. Niekto zabudne, niekto chce zabudnúť. Niekto nie. Taký je život.

Tento článok mal byť práve o spomienkach, ale nejako sa to zvrhlo úplne inde. Niekde, kde by ma ani vo sne nenapadlo, že budem písať práve o tom. Jednoducho ruky dostali pokyn od mozgu, napísali niečo , a ja som sa len s prekvapením dívala, čo to znamená. Ešte som na to neprišla :D :D


A záver ? Sama neviem.
Najlepšie je nechať všetko plávať, s čím nie sme spokojní, zmeniť, s čím áno, úžívať si, spomínať na krásnde časy a snažiť sa prežiť ešte krajšie, lebo nikdy nevieme , čo sa môže stať , a ako to všetko dopadne, čo nám osud podloží pod nohy.
Aby potom fakt neostali už len spomienky :(
Ďakujem,

Martinka


Nový design

20. července 2011 v 18:00 | M.P. |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Ahoj!


Určite ste si všimli, že som to tu trošku pomenila.
Sľúbila som, že s letom príde aj nový design. Nie je to žúžo, ale aspoň niečo.
S letom prichádzajú prázdniny. S prázdninami radosť , potešenie, oddych, ale aj nuda. Snažila som sa to spojiť nejako dokopy, nechcela som pomeniť všetko, a hlavne nie nejaké katastrofálne zmeny. Stále sa držím svojej čiernej farby.
Predošlý design bol...strašne trpký a chladný, presne tak ako aj moja nálada voči iným a hlavne sebe samej.
Povedala som si , že nikomu nemienim zničiť leto, a ani sebe. Kvietočky na okrajoch nezaškodia, vždy mi vyčarujú úsmev na tvári. Iný obrázok na záhlaví, žiadne záadné zmeny.
Najviac som sa asi pohrala s Menu. Nezadýchala som sa veĽmi :D Iné obrázky, a tvar písma robia svoje.
Nevidím v tom žiadne čaro, ale aspoň to nie je celé čierne.

Chcela som pridať novú anketu o hlasovaní designu, ale podľa mňa je anketa suchá.
Takže ...ak máte nejaké pripomienky alebo hodnotenie, či už výčitky , čo by som mohla zmeniť = prosím komentár.
Budem veľmi rada, ak sa vyjadríte, čo by sa dalo zmeniť. Príjimam všetky typy narážok. Kladné či záporné, to je jedno. chcem vedieť váš názor!
ďakujem veľmi pekne :)

T.


Kroejša :)

18. července 2011 v 15:01 | Martinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
A tak sme sa rohzhodli , že ani toto leto nestrávime sedením na zadku pred telkou a vypekaním sa akurát tak na balkóne.


Dlho nebudem prítomná na blogu, tak sa prosím nečudujte, že nebudete mať odo mňa komentáre, budem sa snažiť všetko dohnať.
Ak ešte dnes stihnem , napíšem pár článkov, ktoré nastavím na automatické zverejnené, aby ste mali čo čítať ( niežeby som očakávala nejakú veľku návštevnosť, počas mojej neprítomnosti, nikoho nenútim, aby tu chodil, a aby čítal moje trápne články )
Ak nie, tak sa zastavím až v auguste.
Verím, teda naisto viem, že aj bezo mňa to prežijete :D:D
Prajem vám krásne prázdninky.


Chystáte sa aj vy niekam? Pokojne mi to napíšte do komentáru, budem len rada, keď sa dozviem niečo aj o vašom lete. :))

Ja už som pobalená. Keď to tak spočítam, netrvalo to až tak dlho. Ja balím veci rada, čiže mi to išlo od ruky. Kým som pozbierala všetko prádlo, a vybrala si z 15 šiat len 5 kusov ( tričiek mám asi 14 :):) a to ideme len na 10 dní ) trvalo mi to asi hodinku, ďalšiu hodinu som hľadala ponožky a spodné prádlo, človek ani nevie , kde to všetko má , kým sa nezačne baliť. Vážne čudné miesta, dobre že som nenašla ponožky v chladničke, to by bolo už moc.
Asi za dve hodinky odchádzame , takže u nás doma panuje veľký stres, ale ja mám pocit , že po iné roky to bolo ešte horšie. Treba sa nad tým všetkým povzniesť a presunúť svoje myšlienky inde. Niekam ďaleko. Keď si pomyslím že už zajtra o takomto čase už ležím na pláži , klepú sa mi ruky. Tak sa teším. Uniknúť od reality , ďaleko.Vytriasť problémy z hlavy iným spôsobom ako búchaním o popradskú stenu. Ach :)
Keď tak pozerám, takú istú tašku, v ktorej je môj ocko úplne zbalený, mám ja len na kozmetiku :) Milujem balenie, hihi :)


Práve napalujem CD-čká, s bratom sme sa rozhodli, že tento rok nebudú v aute žiadne hitovky typu Helena Vondráčková, Colonia, ani Maďarské čardáše.
Poctivo sme napálili 4 CD s hitmi súčastnosti. LMFAO, Alexandra Stan, Sean Kingston, Rihanna, Katy Perry , Jessie J, Black eyed peas a ďalší.
Budeme vypekať muzičku jak páni.
Asi už budem končiť, treba ešte doma trošku pomôcť.
Majte sa pekne :))

Tinka


Dess

16. července 2011 v 21:47 | Tinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Blog je momentálne v údrbže.
Pripravuje sa nový letný design.
Prosím strpenie.
Ď.
Admin :DDD

/Make a happy day/ alebo šaty na leto

15. července 2011 v 18:10 | Tinka |  Móda
Žiaden strach.

Dajme si Skittles.

Všetko bude v poriadku.

Usmievaj sa.

A budem aj ja.

Zabudni na problémy.

Západ slnka..

len ty a ja..

Budíček

Bol to len sen.

Dobré ráno

Začína realita.

Krutá realita.

Bez teba.

Tinka =)


Summer

13. července 2011 v 21:59 | Tinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Ahojte!

Ako vidím, letná nálada tu srší v plnom prúde..u mňa dvojnásobne.
Chodím kade tade, chlapci ma už poznajú :D :D :D ( To je Bibkina obľúbená fráza)
Prepáčte za moju neschopnosť, nestíham poriadne dýchať , nie to ešte pridávať články.
Strašne mi to tu chýba.
Ale keď nie je času..
Vlastne ani nechcem celé leto sedieť za počítačom a písať články o "NIČOM" , čo je moja špecialitka. :D :D
Ale budem sa snažiť.
Dodatočne sa ospravedľňujem aj za neprítomnosť na ostatných blogoch. Chýbate mi. Pokúsim sa nájsť si čas a podrobne prečítať každý jeden zameškaný článok , samozrejme sa teším, ako vám ich budem môcť okomentovať. Asi sa do toho idem pustiť. Konečne mám predsa voľný večer. Moji rodičia si zmysleli, že budú pozerať nejakú blbosť na Discovery (sorryyyy :D ) ,a nechcú aby som pozerala Šeherezádu (áno ,smejte sa zo mňa ) , takže sa snažím využiť čas nejako lepšie.
Vlastne ja už doma nemôžem nič.
Buď ma rodičia ignorujú alebo mi zakazujú všetko , čo sa dá.
Aspoň vonku ma pustia, aj s tým už začínajú mať problém.
A tak si lietam po svete, týždeň a pol v Košiciach, každý deň vonku,len nie doma...o športe ani nehovorím. Je to jednoducho ľahšie, každý deň ísť až na dno so silami, vysiliť sa takmer k smrti , až kým mi nedojde dych ...ako sedieť doma nudiť sa, poprípade počúvať reči mojich rodičov aká som neschopná.
Ale veď oni to nemyslia zle ja viem, verím že za všetkým sa skrýva niečo dobré, alebo aspoň užitočné.
A ja sa snažím, byť dobrou dcérou, pomáhať a neodporovať. Snaha. ale niekedy ani to nepomôže a ja sa naštvem a už to ide dolu vodou. Veď sme predsa v puberte.
Najviac pecky mám pri rannom behu. Každé ráno o pol siedmej vstávať, je to makačka, hlavne cez prázdniny. Ale skúste to aj vy. Také pocity som ešte nezažila. Možno únava, bolesť , možno nechuť.
Ale potom...neskutočná radosť. Športom vylučuješ endorfíny. Šťastie. Ale aj keby som mala nejaké zmutované hormóny,, aj tak sa budem tešiť. Pretože konečne pre seba niečo robím.
VeĽa ľudí vraví , že je to blbosť. Moja sesternica ma k behu motivovala, každé ráno sme stávali spolu a išlo nám to, ona zrazu ..koniec. Lenivosť bola väčšia ako vytrvalosť. Môj brat mi práve oznámil, že kapituluje, že je to blbosť, že sa pri tom hneď z rána unavím, že mám pokazený celý deň..atd atd. Ale mne je to jedno, ja si stojím za svojím.
Viete, mne sa tiež nechce ráno vstávať, možno tiež zastavím po každých 15 metroch aby som nabrala dych, niesom maratónec a nikdy som beh nemala rada.
Ale mám svoj cieľ .
Nehodlám sa ho vzdať a vydržím aj keby to malo mať neviem aké následky.
Never give up!!!!!
Budem bojovať až dokonca, až kým nebudem so sebou spokojná, až kým nebudem mať skutočnú , nefalšovanú radosť zo života.
A potom začne Bžunda :D :D :D
Asi by som mala už končiť. Bolia ma ruky a ťažko sa mi píše kvôli tým debilným gélovým nechtom.
Ja sa normálne nespoznávam.
Gélové nechty.
Rozťahovák v uchu.
Prestala som sa maľovať , jednoducho v tom momentálne nevidím zmysel a okrem toho špirála škodí očiam aj mihalniciam.
Šport.

No dosť. Neviem kedy, ale určite čakajte moje komentáre ku článkom, budem sa snažiť všetko dohnať, nechcem zanedbať ani jeden blog.
Mám vás rada!!

A ešte nejaké pesničky na leto. dúfam že vám ho spríjemnia, mne určite :)

Taio Cruz- Telling the world... tá je jednoducho srdcovka, najkrajšia ...+ Baška
Alexis Jordan- Happiness , obdivujem ju..tá speváčka je tak neskutočne pekná, hlave v tej časti kde má kučeravé vlasy..také male americké ťuťu :*

Toto je kusok staršia pesnička ale Kelly Rowland vždy zabíja peckami.:) Forever and a day , už len ten názov

Beyoncé- Best thing I never had...Milujem tú pesničku, poznám ju len týždeň asi, ale závisláčim od začiatku...To najlepšie, čo som nikdy nemala
A nakoniec stará ( teda nová ) dobrá Adele- Set Fire to the rain...ja nedokážem povedať krivé slovo na ňu..všetko čo zažila , všetko čo sa stalo jednoducho dá do textu, vžije sa do toho ,nehanbí sa za svojú lásku a trápenie pre bývalého a vydá taký hit, že sa jej môžu kľanať ľudia z celého sveta. Na mieste toho chlapca chodím po kanáloch. Someone like you - tiež nádherná a deprimujúca zároveň..keĎ ju spievala naživo , sama sa rozplakala. A ja takisto :) ona na pódiu ja doma v posteli s plyšakom v náručí
Toto bol len zostrih mojich najhranejších pesničiek v poslednom čase, je ich strašne veĽa , b ez hudby si nedokážem predstaviť život...Sú to same Pop rock ale páčia sa mi :***
Aj keď v mojom srdiečku navždy ostanú 30 Seconds to Mars, Simple Plan, My Chemical romance, Good Charlotte, Metro Station, Hellogoodbye atd :) :) tých sa nevzdám...to sú moje
ďakujem
Tinka

Žime tu a teraz, nie tam a potom

1. července 2011 v 21:07 | Martinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Niečo sa končí, niečo začína.
A teraz nehovorím len o konci školeského roka a začiatku prázdnin, ktorý je teraz často spomínaný, samozrejme teším sa, veď kto by sa preboha netešil na prázdniny.
Teraz hovorím o každodenných začiatkoch, o nociach a dňoch, slzách a úsmevoch, šťastí i smútku, o živote a smrti, vzťahoch a depresiách , o realite, v ktorej žijeme.
Nie, nechcem žiaden depresívny článok.
Len nad tým jednoducho rozmýšľam.
Je to proste život.
Všetko sa raz skončí.
Jednoducho to raz musíme pochopiť.
V mojom živote sa už veľa vecí skončilo, veľa ľudí odišlo, zážitky sa zabudli, minulosť sa zatvorila do veľkej škatuľe , do ktorej nazerám každý deň.
Jednoducho nedokážem zabudnúť.
Nedokážem sa otočiť a kráčať ďalej bez obzretia sa, bez rozlúčky a spomienok, nedokážem dýchať.
Každý má svoju minulosť. Pestrú, zaujímavú, možno kladnú, možno takú, ktorú by si najradšej vyhodil z hlavy.
Ja som tiež spravila plno chýb.
Zabila som plno múch, čo som potom ľutovala :D
Nakričala som na veľa ľudí, ktorých ľúbim.
Otočila sa chrbtom tým, ktorí pri mne stáli v ťažkých chvíľach.
Zablúdila som na vlastnom sídlisku :)
Kopla si do rôznych predmetov.
Rozbila plno váz a pohárov.
Pokazila obrazy, ktoré som kreslila.
Neužívala som si každú chvíľu, ako som mala.
Ale viete čo??
Neľutujem to.
Neľutujem žiadnu hádku ani hnev, smiech či slzy. Neľutujem ani jednu slzu!! Stáli zato. Neľutujem žiadnu črepinu či čarbanicu, neľutujem pohľady ani dotyky.
Možno to teraz vyznie dosť sebecky, ale beriem to tak, že to tak jednoducho malo byť. Možno nie, možno to bola všetko moja chyba. To , čo sa napraviť dalo, som sa pokúšala napraviť, to čo nie, nechala som plávať.
Asi to tak bude lepšie. Každý deň spomínam na dni, kedy som spravila nejakú chybu. Každý deň sa snažím rozmýšľať nad STROJOM ČASU.
Poznáte to, " keby len....." Keby len čo?? Keby len som mohla vrátiť čas a zmeniť to? Ha, ako keby som mohla.
Ako keby som mohla zmeniť minulosť. Zmenila by som aj budúcnosť.
Možno by som nebývala v bytovke s dvoma súrodencami. Nepredstierali by sme dokonalo šťastnú rodinku, ktorá vlastne šťastná je.
Nechodila by som na bilingválne gymnázium so spolužiakmi, ktorí sú úžasní a som rada, že môžem byť v triede , kde som.
Možno by moja babka nezomrela tragickou smrťou, možno by môj dedko nezomrel v Ľubici po dvoch mŕtviciach.
MOžno by druhý dedko nemal tri infarkty a moja mamka osem klincov v ruke.
Možno by to bolo všetko inak.
Nepoznala by som skvelých ľudí, ktorých poznám.
Veď ...božee...ja sa nemám čo sťažovať, zažila som nádherné detstvo..bez Wifi, bez mobilu a neustáleho pripojenia na internet, bez počítačov, bez facebooku a PlayStation, bez telky ( no dobre , Tv áno- Tom a Jerry :DD )
Prežila som ho hraním sa na schovávačky alebo špionáž ( VeĎ sme boli nejakí SpyKids ), behaním po okolí a sledovaním okoloidúcich, kŕmením mačiek, ktorých sa teraz bojím. Pytvaním dážďoviek,stavaním hradov z piesku a naháňačkami po sídlisku, mamka ma večer zavolala domkov , jednoducho zakričala z okna, dostala som kakauko, pusu na dobrú noc a bola som spokojná. Šťastná.
Malá a pojašená.
Síce to som aj teraz!!
O šťastí by sa už dalo polemizovať.
Svoje detstvo , ako aj školu, vlastne všetko čo sa doteraz stalo by som nevymenila.
Ani jeden úsmev, ani jedno zrniečko nádeje či strachu, žiaden bozk a objatie.
Ľudí, ktorých som spoznala, taktiež nie. Hlavne túto...

Milujem ju z celého srdiečka a práve ona zapĺňa škatuľku mojej minulosti, budúcnosti no hlave súčasnosti. Ona zapĺňa moje srdiečko a je súčasťou môjho života.
Pretože my sme trápne, detinské, namyslené, strašné, zábudlivé,ale sme to my!! Ona a ja. Ona ma podrží vždy , keď neviem ako ďalej. Ona je tá, ktorá mi vyčaruje úsmev na tvári, aj keĎ mám v očiach slzy, pohladí ma , dá pusu na vlasy a povie, že zajtra bude lepšie. a ja verím , že bude, s ňou určite. S mojou B . Jednoducho a výstižne. Pretože ju milujem :* Pretože iba s ňou sa cítim dokonalo.
A zrazu viem, že život nie je taký krutý, a že nás čaká každý deň niečo, čo nás zaujme. Nové prekvapenia a zážitky . Nové spomienky a úsmechy. To všetko nám ponúka budúcnosť.
Nechajme sa unášať prúdom života. Podľa rytmu nášho srdca a odpusťme si chyby.
A posledná vec.
Minulosť či budúcnosť. Nezmeníš a neovplyvníš.
Súčasnosť?
Ži tu a teraz, nie tam a potom.
Objím, ako keby už nebola priležitosť.
Pobozkaj, ako keby si už nikdy viac nemohol.
Usmej sa , ako keby to bolo to posledn´é čo spravíš.
Ži, ako keby mal zajtra nastať koniec sveta.
Len vtedy budeš mať pocit , že tvoj život nestál za HOVNO!!!!! :D