♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Nočná mora ( časť. 4)

9. června 2011 v 20:48 | Martinka |  In my head

"Pripraviť sa, pozor, štart." Napne svaly, zamerá cieľ a prudko vyštartuje. Ja sa ihneď pohnem, nadýchnem sa a bežím za ním. Som mu v pätách. Nie som žiaden Usaim Bolt, ale po roku plnom namakaných tréningov mám vcelku dobrú kondičku. Malá tanečnica však nemôže prekonať stosedemdesiatpäť centimetrového hokejbalistu, nech sa snaží akokoľvek. Potiahnem ho za tričko, on sa zasmeje a beží ďalej. Lenže ja sa nevzdávam. Z päťdesiatich metrov mi treba už len štyridsaťosem. V pohode. Stále udržiavam tempo, ale mám príliš krátke nohy na to, aby som ho predbehla. Spoločne preskakujeme malý potôčik a za ním nám ostáva už len dvanásť metrov ku zaprašenému chodníku, ktorý vedie do lesa. Strácam sily. No nie som jediná. Aspoň to ma teší.
" Fajn, vyhral si, vzdávam sa." lapám po dychu a klesám na trávu tesne vedľa cieľa. Opriem sa o vlastné nohy a kľačím, rukami sa prehrabávam v tráve, tvárim sa, že ma náramne zaujíma. Zdvihnem hlavu, uprene sa naňho zahľadím, tiež ďalej nevládze. S ťažkosťami vstanem, naberiem nový dych, hneď mi je lepšie. Podídem bližšie, chytím ho za krk a pobozkám ho na horúce líce.
" Ty môj šampión!"
" Tvoj šampión práve nabral nové sily na prechádzku s krásnou princeznou."
" Prestaň, lebo začnem žiarliť."
" Ty si moja princezná!"
" Tak potom nenamietam," odvetím s úžasom , "takže kam sa chystáš odviezť svoju princeznú? Zamknúť do strašideľného zámku a nechať strážiť drakmi?"
" Chystám sa odprevadiť ju na čarovnú lúku a tam vykričať celému svetu, ako veľmi ju ľúbim."
Zrazu opäť vládze a ja sa nestačím čudovať ako rýchlo ideme. Mieri niekam, kde ja to nepoznám. Veď ani on, ale tvári sa , ako keby tu už niekedy bol. Chvíľu mlčky kráčame ruka v ruke hore nejakým kopcom. Zrazu ma potiahne za ruku a začne bežať rýchlejšie. Vravím mu, aby spomalil, veď máme čas. Nevšíma si moje slová.
Keď konečne dorazíme na lúku, nevládzem ani dýchať. Klesám na trávu, aby som si mohla trochu oddýchnuť. No on ma v poslednej chvíli zachytí, berie mi tvár do dlaní a hlboko sa mi zahľadí do očí.
Som zmätená. Výraz ma chladný, neusmieva sa, no oči mu žiaria ako blesky.
" Ľúbim ťa, Tinka."
Rozplývam sa, no nedokážem si pomôcť. Veľmi rada provokujem, a nezdržím sa ani teraz.
"Nechcel si to náhodou vykričať celému svetu?" pýtam sa s úškrnom na tvári.
" Práve sa stalo," hovorí a ja nechápem, " ty si môj celý svet." Už chápem.
S úžasom na ňho hľadím, všetky moje provokatívne slová sa stratia. Nedokážem nič povedať. Srdce mi búši tak prudko, ako keby mi malo vyletieť z hrude. Ešte stále je vážny a mne sa tiež stráca ten štipľavý úsmev. Nahrádza ho pohľad, ktorý neviem ani ja pomenovať. Následne ho pobozkám, pretože ešte stále neviem nájsť správne slová. On mi bozk opätuje a pritisne si ma k sebe tak silno, že nedokážem stáť na nohách. Obaja sa zvalíme na zem, a pár sekúnd kotúľame dolu kopcom.Cítim, ako ma chytí za hlavu, aby sa mi nič nestalo. Zastavíme sa a ja spozorujem, ako sama kontrolujem, či je všetko v poriadku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Daduška :) Daduška :) | Web | 9. června 2011 v 21:02 | Reagovat

pravdupovediac, je veľmi dobré čítať takto na dobrú noc takúto romantiku :D normálne si ma vtiahla do príbehu a.. teším sa na ďalšie časti.

normálne si to asi idem prečítať ešte raz :D ♥

2 Tinka Tinka | Web | 9. června 2011 v 21:31 | Reagovat

[1]: Ja viem, som príliš romantička prepáč...ale som rada ,že sa ti to pred spaním páčilo :)

3 Daduška :) Daduška :) | Web | 10. června 2011 v 8:36 | Reagovat

[2]: trdlo, to bola pochvala! :) neospravedlňuj sa, nemáš za čo! Tým sa máš chváliť ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama