♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Nočná mora (2.časť)

1. května 2011 v 9:28 | Martinka |  In my head
Zrazu mi nevadí, koľko je hodín. Ani to, že sa z obývačky ozývajú veselé výkriky, pretože Barcelona opäť skórovala. Nevnímam dokonca ani to, čo sa deje vonku, to, čo ma ešte pred chvíľou očarovalo. Počujem len tlkot môjho srdca a melódiu tej piesne. Nechám ešte chvíľu vyzváňať, ....if I wanna be a man, should I open my wrist again, or make it excellent, yeah...Dosť. Zdvihnem.
Môj vysnívaný Kežmarčan mi práve oznamuje, že sa chystá nastúpiť do autobusu, ktorý smeruje do Popradu. Chystá sa prísť za mnou, aby sme mohli prvý letný deň prežiť spolu. Nenamietam. Veď ako by som mohla? Len počujem jeho hlas, a zrazu sa mi celá realita zdá taká zanedbateľná. Nikdy mu nedokážem povedať nie, aj keď niekedy by si zaslúžil jednu poriadnu za ucho. Môžem byť akokoľvek naštvaná, akoľvek sa snažím brániť, nejde to. Túžba cítiť ho pri sebe, objať či pobozkať je oveľa silnejšia.Kým zložím telefón, už rozmýšľam, čo si oblečiem, ako si upravím vlasy a kedy odídem z domu, aby som stihla prísť na naše miesto stretnutia. Ani sa nepýtam rodičov, či môžem ísť von. Oni vedia všetko o mne a mojich vzťahoch a veria mi, takže nemám problém oznámiť im, čo je vo veci, keď sa chystám stretnúť sa so svojím frajerom.
Kraťasové nohavice po kolená so sivo-červenými pruhmi, nejaké pohodlné tričko a čierne balerínky s hrubým ramienkom a zipsom okolo členka, k tomu úsmev na perách a môžem vyraziť.
Počas cesty ku Prioru ( nášmu obvyklému miestu stretnutia, pretože je to takmer presne na pol cesty od autobusovej stanice a mojej bytovky) rozmýšľam, čo všetko by som chcela za toto leto stihnúť. Je toho veľa, ani neviem, čím mám začať. Najprv asi tým, že by som si mohla konečne poriadne upratať moju izbu, vyzerá to tam ako po ozbrojenom atentáte. Poriadnom vojenskom útoku.
Potom si musím upratať aj vo svojej hlave. Povysávať staré spomienky, pri ktorých ma neustále zachváti bolesť. Pozametať chyby a omyly, ktoré prišli a stali sa súčasťou môjho života. Vyčistiť a pekne poukladať zážitky, ktoré si chcem navždy uchovať vo svojom srdci. Až kým budem mať čistý poriadok v tomto, môžem si začať užívať.
Chystá sa nejaký letný tábor z tanečenej, presné informácie by sme mali dostať v najbližžších dňoch. Neskutočne sa teším. Nesmiem zabudnúť na rodinnú dovolenku, každoročnú rutinu, ktorú musím povinne absolvovať, či chcem alebo nie. V mojom prípade chcem a neviem sa dočkať. Niekedy v auguste určite zájdeme na týždeň ( ja možno aj na dva) do Košíc za babkou a dedkom.
Keď tak rozmýšľam, cítim škvŕkanie v bruchu. Uvedomím si, že ja som vlastne vôbec neraňajkovala. Čo neraňajkovala, ja som včera ani nevečerala. Naposledy som vložila niečo do úst, keď sme si išli s partiou poobede sadnúť do pizzérie a osláviť koniec školského roka.Čudné, jedlo mi ani veľmi nechýba.
Z mojich myšlienok ma vytrhne predstava, že o pár sekúnd budem zase s ním. Blížim sa ku starému Prioru, kráčam po schodoch. Krok za krokom sa približujem k môjmu šťastiu. Už som skoro tam. Posledných pár metrov. Hneď ako ho zbadám, srdce mi vyskočí z hrude. Búši tak hlasno, že musím dávať pozor, aby som sa držala pri zemi. Prečo sa začínam červenať? Veď sme spolu dosť dlho na to, aby som si zvykla.
Keď stojí odo mňa len pár centimetrov, hneď poznám odpoveď. Objíme ma a nežne pobozká na pery. Zakrúti sa mi hlava a keď odtiahne tvár, ja sa mu pevne pritisnem na hruď a spojím si ruky za jeho chrbtom. Vtedy zabúdam na hlad, ktorý ma sprevádza, zabúdam, kde som, a či ešte stojím na zemi. Neviem to. Sme tu len my dvaja. Ja a on. Milujem ho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Barborka Barborka | 1. května 2011 v 9:57 | Reagovat

plačem :) konečne som to dočítala...

2 Trish Trish | Web | 1. května 2011 v 14:11 | Reagovat

nádhera :))) krásne, Tinuš, milujem tvoje články :-* bude aj ďalšia časť?

3 JanTuška JanTuška | Web | 1. května 2011 v 15:43 | Reagovat

Tinuška ty naša romantička :) áááá to mi pripomenulo denník priceznej..Tina-večná Romantička :D

4 Tinka Tinka | 1. května 2011 v 20:19 | Reagovat

[2]: Ja to mám nepísané, ale asi to nezverejním :D

[3]: Hej, denník..ale zas až také romantické to nieje..

Ale aj tak vám ďakujem

5 kristybendy kristybendy | Web | 1. května 2011 v 21:16 | Reagovat

Ach, už jsem si skoro myslela že je to skutečné. Taky si tak ráda vymýšlím takové příběhy. Mám vlhké oči, teď když jsem to dočetla. Strašně krásně napsané. Vážně moc povedené.

6 kristybendy kristybendy | Web | 1. května 2011 v 21:17 | Reagovat

Proč se to jmenuje nočna mura, když to vůbec není  zlé?

7 Tinka Tinka | 1. května 2011 v 21:31 | Reagovat

[6]: ďakujem ti, nečakala som to..:) je to vymyslené a volá sa to nočná mora prevažne kvôli prvej časti. Asi si ju nečítala..:) A mám v pláne dopísať to, a to už bude nočná mora :)

8 mmm mmm | 2. května 2011 v 15:47 | Reagovat

[7]: je to skutocne... :D

9 Ancee Ancee | Web | 2. května 2011 v 18:55 | Reagovat

děkuju :)

10 Kika Kika | 4. května 2011 v 16:22 | Reagovat

Tinka...neskutočne krásne. Je to založené na realite čo? Strašne mi to niečo pripomína ;) Ale aj keby nebolo, tak je to strašne krásne napísané a keby si vydala náhodou knihu, chcem aj s autogramom  :D

11 Nikuško Nikuško | Web | 4. května 2011 v 20:12 | Reagovat

Krasne píšeš ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama