♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Duben 2011

Kiss

27. dubna 2011 v 21:28 | T. |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Ježkovy vočii!!!
Ako...
Čítala som už veľa šialených vecí, ale toto ma dorazilo.
Poznáte to, na každom rohy vám podávajú návrhy a návody ako žiť.
Stretla som sa už s veľmi vtipnými návodmi na život.
Návod na použitie tampónu.
Návod, ako si natočiť vlasy.
Návod na depilovanie nôh, a všetkého, čo treba.
...
ALE NÁVOD NA BOZKÁVANIE???
...
:D:D:D
Podotýkam, našla som to v serióznom ženskom časopise, ktorý si kupujú ženy po menopauze.
Žiadne kecy v časopisoch typu IN a Kamarát.
(tam hovorili aj to, čo treba robiť s jazykom)
Neviete si predstaviť, ako sa taký človek , ako ja, dokáže na takých veciach zabaviť.
To bolo smiechu :D
Nech sa páči
...
(podľa lexikónu bontńu z 19. storočia)
" Prvou dôležitou zásadou je, že muž musí byť vyšší ako dáma jeho srdca, ktorú sa chystá pobozkať. Pán vezme jej pravú rúčku do svojej a jemne ju pritiahne k sebe. Súčasne zdvihne ľavú ruku cez jej pravé plece a spustí ju šikmo pod jej ľavé rameno. Potom si ju jemne privinie na svoju hruď. Vtedy žena zakloní hlavu dozadu. Stačí, ak sa muž trochu nakloní dopredu, pritlačí pery na jej a bozk bude hotový! Nepočínajte si však pri tom hlučne a nevrhnite sa na dámu ako vyhladnutý jastrab na prepeličku.
...
Milé dievčatá , držím prsty.
Veď to vyzerá ako návod na babkin koláč.
Čo sa ja ešte nedozviem??
T.


Nočná mora (1.časť)

26. dubna 2011 v 17:51 | Martinka |  In my head
Niečo sa deje.Neviem čo. Aha už viem. Padám. Stále hlbšie a hlbšie...
Lúka sa rozjaruje a na oblohe sa objavujú podivuhodné farby. Tmavé, takmer fialové lúče slnka skríži dlhá žiarívá čiara tiahnuca sa po celom obzore.Na jej konci spozorujem postavu.Je krásna. Pokožka biela ako čerstvý sneh padajúci z neba, sa za ranného slnka ligoce ako jagavé diamanty. Vytvára kontrast s tmavohnedými vlasmi, ktoré sa vlnia a splývajú so saténovými šatami voľne pohodenými na jej svetlom tele. Uprene na mňa hľadí lietajúc nado mnou, jej dokonalé zlatisté oči sa pohŕdavo upínajú na niečo, čo sa snažím schovávať za chrbtom.Nedarí sa. Má nepriateľský pohľad. Krídla jej trepocú nad hlavou ako rozčertení anjelici, hľadá moju Achillovu pätu. Niečo, čím ma môže potopiť.
" Zmizni odtiaľto,"začne pokojným hlbokým hlasom, " ale tú vec tu nechaj!"
Cítim , ako mi červeň stúpa do tváre. No nebojím sa.
" Tá vec je celý môj život, nenechám to na pospas takých, ako si ty!" snažím sa hovoriť pokojne, aby nezbadala, že sa mi klepe hlas. Ako keby to bolo možné. Nestihne zareagovať, otočím sa a bežím. Bežím z celých síl, hlavne aby som bola čo najďalej odtiaľto. Bežím, čo mi nohy stačia, neotáčam sa, iba priamo hľadím do diaľky a míňam pod sebou konáre, ktoré sa mi usilovne zapichujú do bosých nôh. Nevšímam si tu pichľavú bolesť, nevšímam si slzy, ktoré sa mi valia z očí. Cítim na sebe ďalšie prenikavé pohľady, z každej strany sa na mňa upínajú oči, je ich stále viac a viac. Zrazu sa potknem. Vrhám sa na trávu plnú machu a konárov, niečo mi udiera do kolena, asi kameň. Jeden, dva , tri. Presne tri sekundy. Zdvíham hlavu , pod sebou cítim teplo vlastnej krvi...
Piatok, 1. júl
Otvorím oči.
To bol zase sen.
Lúče slnka prenikajú cez žalúzie okna na mojej izbe, svietia mi priamo do tváre. Ohrievajú ju a ja cítim červeň na vlastných lícach. Čiastočky prachu sa v svetle ligocú ako diamanty poletujúce po priestore mojej izby. Všade je ticho, drevené dvere polepené starými plagátmi od INE KAFE sú zatvorené, plastové okná staré asi tri roky neprepustia okrem svetla ani kúsok čerstvého vzduchu či hluku. Je ráno.
V izbe som sama, brat odišiel. Posadím sa. Je neskoro, pomyslím si.
Začnem sa chystať do školy, no skôr ako vôbec stihnem vstať z postele, niečo si uvedomím.Sú prázdniny.
Žiadna škola. Učitelia, dlhé únavné hodiny strávené na zadku, žiaden školský poriadok, ktorý treba dodržiavať. Žiadna školská jedáleň plná polotovarov, nedovarených zemiakov, a piatkových obedov s názvom " čo týždeň dal ".
Nič.
Spokojná, s úžasným pocitom sa opäť zvalím do postele, teraz oveľa pohodlnejšej ako pred pár sekundami. Paplón pre mňa už nehrá dôležitú úlohu.Teraz viem len to, že dnešný deň je niečím výnimočný. Po pár minútach bezmyšlienkovitého ležania na posteli a užívania si toho pocitu ticha začujem v kuchyni nejaké zvuky. Najprv ich neviem rozoznať. Šušťanie, praskanie, neviem.
Bosými nohami sa dotknem kvietkovaného koberca, naberiem dych a prudko vstanem. Trochu mi pritom klesne tlak. Čiernota. Chvíľu sa tackám, predýchavam, nakoniec je všetko v poriadku. Znova vidím ostro, bolesť v hlave odchádza.
Otvorím dvere do kuchyňe a zrazu mi nos naplní vôňa čerstvého chleba doneseného priamo z pekárne, údenej šunky nakrájanej na plátky, masla a plno zeleniny rozloženej na priesvitnom tanieri zo starej sady tanierov dovezenej priamo z Francúzska. Pri stole sedí brat, napcháva sa šunkou a pije ovocný čaj ešte z predošlého večera. Je studený. Keď ma uvidí, kývne hlavou na pozdrav, prehltne a s poloplnými ústami povie:
" Čau ".
"Dobré ránko, Riško" odvetím ešte v eufórii, ktorá ma sprevádza po celé ráno a nevšímam si , ako prevracia oči.
Čo ma potom. Sadnem si a rozmýšľam, čo si dám na raňajky.
"Nemáme rožky?"
"Tatko išiel do obchodu."
To bude trvať, pomyslím si a ďalej pokojne sedím na stoličke. Do izby sa vrúti mamka, opravuje si nočnú košeľu, pomaly sa jej na tvári rozžiari úsmev a so spokojným hlasom nás pozdraví. Určite je šťastná, že sa brat realizoval a pripravil raňajky. To sa nestáva často. Mamka dá variť nový čaj, postaví vodu a pripraví čajové sáčky do kanvice. Potom si sadne a začne hľadať vhodný kúsok chleba, ktorý by si natrela.
" Choďte niekto zobudiť Renku, musíme predsa osláviť prvý deň prázdnin." povie, kým si natiera maslom svoj chlieb.
" To ťažko, ona to už pravdepodobne poriadne oslávila včera, keď sa vrátila domov o pol tretej ráno." ozval sa Rišo prežúvajúc. Vidím mamkin výraz, keď je spomenutý čas príchodu mojej sestry. Ohrnie nos a pomaly prevracia oči. Viem, že s tým nie je celkom spokojná. Čo už, nemôže nič robiť. Jej najstaršia dcéra je už predsa dospelá.
"Máš pravdu, tá sa zase zobudí na obed,.."
Nechám ich pri plnohodnotnom rozhovore a vykročím k oknu. Načiahnem sa a zdvihnem žalúzie. Tým, čo vidím spoza okna, som očarená. Slnko sa už neprediera cez rannú hmlu, svieti vysoko nad obzorom a ja viem, že nie som jediná, kto sa z toho teší. Deti pobehujú po sídlisku, na hracej ploche pred naším blokom hrajú starší chalani basketbal, napoly nahí si vychutnávajú prvý voľný deň, mladé mamičky s kočíkmi sa prechádzajú po chodníkoch, oblečené majú priliehavé šaty, či už čistofarebné alebo kvetované. Starí ľudia sedia na lavičkách, rozprávajú sa a pritom nabádajú energiu z krásneho dňa. Aj ja chcem získať tento pocit, preto prejdem od okna ku balkónu, otvorím ho a je to tu. Stačí jeden jediný nádych a ja cítim ten tlak v bruchu , tú dokonalú spokojnosť a úsmev sa mi roznesie po celej tvári. Je leto. Viem to. Konečne.
Popri mojom rozjímaní si ani nevšimnem, čo sa doma deje. Tatko sa vracia z obchodu s nákupom, Renka sa nejako skoro zobúdza a vychádza z izby rovno na záchod. Zatiaľ, kým Riško s mamkou vykladajú tatkov nákup, on si sadá do obyvačky a zapína telku. Na každom kanáli idú rozprávky, rôzne filmy, animované alebo komédie. Všetko na počesť začínajúcich sa školských prázdnin. Zastaví sa na tridsiatom siedmom kanáli, jednom zo športových. Práve kopú penaltu. Hráč sa pripravuje a diváci sú celí bez seba. Keď brat počuje, že sa hrá futbal, vystrelí zo stoličky a za zlomok sekundy sa vrúti do obývačky s očami plnými očakávania.
Z myšlienok ma vytrhne len jeden zvuk. Poets Of The Fall- Save me. Zvučka môjho mobilu. Bože, je pol desiatej ráno. Kto čo zas chce? Niekedy nemám zmeškaný hovor celý deň, nikto si na mňa nespomenie. A teraz takto ráno, keď som ponorená vo svojom svete, nechcem počuť nikoho , iba vnímať to, čo vidím. To , čo mi tak dlho chýbalo. Nechám mobil chvíľu zvoniť, nech si dotyčný počká.
Baška ani Mia to nie sú. Oni zvyčajne len prezvonia, nestáva sa často, že by volali. Nemajú kredit. Odhodlám sa pozrieť na displej, a nech už som akokoľvek znechutená, to, čo tam vidím, ma naplní ešte väčším šťastím.
Je to chlapec, ktorého milujem. Nadovšetko.

T.

You´re fuckin perfect to me

22. dubna 2011 v 22:30 | Tinka |  Hudba
* Zle odbočím * Raz alebo dvakrát * Vykopala som si cestu von * Krvou a ohňom * Zlé rozhodnutia * To je v poriadku * Vitaj v mojom hlúpom živote * Týraná * Stratená * Nepochopená * Slečna "Ale nie, to je v pohode" * Nespomalilo ma to * Pomýlená * Všetko druhý krát * Podceňovaná * Pozri, som stále tu *
* Pekne, pekne prosím * Nikdy nemaj pocit * Že si menej ako skur*ene dokonalá * Pekne, pekne prosím * Ak sa niekedy cítiš * Ako keby si bola nič * Si pre mňa skur*ene dokonalá *
* Si priemerná * Keď hovoríš o sebe * Ale mýliš sa * Zmeň tie hlasy * V tvojej hlave * Namiesto toho ich prinúť, aby ťa milovali * Tak komplikovaná * Pozri sa, ty to zvládneš * Si plná nenávisti *
* Tak únavná hra * Už dosť * Urobila som všetko * Naháňala svojich démonov * Pozri sa, robíš to isté *
* Svet je celý vystrašný * Tak prehĺtam svoj strach * Jediné, čo by som mala piť, je ľadovo vychladené pivo * Tak cool ako všetci * A skúšame, skúšame * Príliš tvrdo * Je to škoda času * Kašlem na kritiky, pretože sú všade * Nepáčia sa im moje džínsy * Nechápu moje vlasy * Meníme sami seba * A robíme to stále *
* Prečo to robíme? *
*Prečo to robím ja?*
*
Je stará, ale nikdy ma neomrzí..pretože má úžasný text, a melódiu, ktorá trhá srdce..
T.

Mega :D

21. dubna 2011 v 16:35 | T. |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
POnáhĽAm sa, ja len že som našla :D teda kamoška mi ukázala jedno videjko..a keď som počula to dievčatko , ako spieva..išla som sa poskladať...veď pozrite sami...woow...pri tejto 11 ( !!!) ročnej slečne sa môžu aj niektoré najväčšie celebritY schovať,..no proste krásaaa :D :D
Povinne si pustiť someone like you od malej američanky Connie :)
Tinka

Nezadaná

21. dubna 2011 v 12:47 | T |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Žiadne komentáre.
Žiadne vysvetelnia.
Názov hovorí za všetko.
A pri tom to aj ostane.

Jedno malé 14-ročné zlomené srdce

Welcome to my new happy life

18. dubna 2011 v 22:02 | Tinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Rozhodla som sa.
Rozhodla som sa neprežiť svoj život čakaním nato kým príde šťastie. Sedieť na posteli a rozmýšľať o tom, čo to vlastne znamená. Spomínať na chvíle, kedy som sa cítila tak super, že som si to ani neuvedomovala. Nevážila som si, že sa cítim tak, ako mi život v tej chvíli praje.
Keď si myslíš, že je všetko tak, ako má byť, život ti VLEPÍ TAKÚ FACKU, že sa ani nestačíš čudovať a už si na dne. Dlho dlho, čo som sa tak ocitla JA, som sa nedokázala postaviť. Iba som sedela a trucovala nad "ubolenými ranami". Namiesto toho, aby som si ich pofúkala, som sa zarezávala ešte hlbšie a hlbšie, až.......až rana zasiahla srdce. Odtiaľ už existuje len jedna cesta späť. Z hlboka sa nadýchnuť, vstať a ošetriť si to.
A viete , kde som teraz ja?
Práve si beriem obväz a leukoplasty , vstávam a hrám sa na sestričku :)
A už si ďalej nemienim opäť sadnúť späť. Už nemienim žiť takto , ako posledných dva a pol mesiaca. Už žiadne slzy ani bolesť, toto sa musí skončiť.

IS THIS MOMENT NOT PERFECT? TAKE IT AND MAKE IT PERFECT!!!

Veď nikto nie je natom až tak ZLE, že by sa nedokázal tešiť z maličkostí. Pretože si musíme zapamätať, že aj vo chvíli, kedy máš chuť len plakať, existuje niečo , čo nám spraví radosť.
Ráno sa zobudíš, celý deň máš pokazený, pretože sa ti nedarí a najradšej by si ostala doma ležať v posteli? Buď rada, že si sa aspoň zobudila.
Rodičia ti nedovolia ísť vonku, pretože sa musíš veľa učiť do školy a vedia, že potom nebudeš mať nato čas? Buď rada, že máš nejakých rodičov a k tomu vzdelanie. Si prakticky šťastné decko.
Prídeš z tréningu taká vysilená,že sa nedokážeš postaviť na vlastné nohy? Ale aspoň vieš, že tie nohy máš, a že športuješ, čiže pre svoje zdravie niečo robíš.
Kamoška už musí ísť domov a ty sa budeš sama nudiť? Ale máš aspoň kamošku!!
Beriem to tak, že z každej situácie treba vyťažiť čo najviac. A HLAVNE, to najlepšie.
Keď sa mi to nedarilo doteraz, budem sa snažiť od tejto chvíle, a už nedovolím, aby som si zničila život depkovaním.


THANK YOU FOR MAKIN´ ME LAUGH, WHEN I´D ALMOST FORGOTTEN HOW TO.

Stačí jediný úsmev, alebo pozdrav, stačí náznak radosti, a ja sa teším tiež. Pohľad a iskrička nádeje a už sa mi podlamujú kolená. Už nechcem trpieť. Chcem to prežívať spolu s vami, smiať sa na každej blbosti, chcem si bezstarostne kráačať po ulici a usmievať sa kvôli hocičomu.
Usmievať sa , pretože svieti slnko
Pretože stretneš pekného chlapca po ceste domov.
Pretože počuješ detský smiech.
Pretože práve počúvaš obľúbenú pesničku.
Chcem , chcem, chcem. Človek nemôže mať vždy to , čo chce. Niekedy to jednoducho nedokáže. Neverí si, povie si:" toto je na mňa veľa". A ja vravím, ak po niečom vážne túžiš a stojíš si za tým, DOKÁŽEŠ TO!!

PREDSTAV SI, ŽE VŠETKO DOKÁŽEŠ A VIEŠ, POTOM UŽ LEN CHOĎ A UROB TO!

Doteraz sa mi to vždy podarilo a podarí sa mi to aj teraz , verím ,že áno. A jediné čo chcem teraz, je neriešiť Problémy , ktoré sa ma v mojom veku namajú čo týkať. ( som strašný sebec, píšem len o sebe. ale veď je to predsa môj blog!! kto nechce nech to jednoducho nečíta! )
Ďakujem, že poznám ľudí, pre ktorých sa oplatí usmievať. Stretávam ich všade. Na každom rohu sa objaví niekto, kto mi rozžiari tvár a spríjemní deň. Sú to ľudia , na ktorých mi neskutočne záleží. Či už v škole alebo na ulici alebo hocikde.
Sú to Priatelia. A kým mám tých, som najšťastnejšie decko pod slnkom.

LÁSKA SA PÝTA PRIATEĽSTVA : " PREČO SI NA SVETE, KEĎ EXISTUJEM JA? "," PRETOŽE TY PÁCHAŠ BOLESTI A RANY, ALE JA ICH HOJÍM."

Jednoducho T.


Niečo+ anketa

17. dubna 2011 v 19:40 | T. |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Ahoj!
Prepáčte, v poslednom čase vážne nemám Fantáziu na niečo nové. Nedokážem sa rozpísať, pretože vždy ma niečo vyruší. Musím odísť, učiť sa, alebo začnem skypovať a všetky moje myšlienky sú preč. Alebo jednoducho nemám tému. Nieje o čom. Nič zaujímavé v mojom živote sa nedeje.
Deje, ale nie také, o ktorom by sa dalo písať. To , že som dneska zhodila brata zo stoličky, je pre mňa smiešne, ale vás by to asi nezaujalo. A rozjímať sa tu o tom na celý článok, ktorý je u mňa takmer vždy dlhý, by bola podľa mňa poriadna nuda.
Takisto, pri rozjímaní o mojích problémoch by ste si akurát tak trepli hlavu o stôl od únavy :)
A tak píšem len blbosti o tom, aké nové citáty som našla na nete, o nových piesňach od Seleny Gomez , o tom že už viac ako mesiac mám blog, atď atď.
Niežeby som tu fest chcela niečo pridať, len aby som to tu mala.
Nepotrebujem vysokú návštevnosť, mne stačí, že mi tu prídu ľudia, na ktorých mi záleží.
Aj keď ma teší každé vysoké číslo v tabuľke, koniec koncov, blog nemám vytvorený kvôli tomu.
Je o mojich pocitoch, o tom, čo ma zaujíma, je to môj výbíjač nervov, a iných myšlienok, je to stránka, kde si môžem vybiť zlosť, kde si môžem pri písaní poplakať alebo naopak, rehotať sa ako blázon :D len tak.
A teraz prichádza ďalšia blbosť.
To by som nebola ja , keby som si neosladila článok nejakou debilinou.
Odkedy nemám facebook, zaujíma ma oveľa viac stránok na nete.
A neobišlo ma to ani dnes.
Pozerala som si jednu stránku a našla som tam takú úplne odveci anketu, ktorú som jednoducho nemohla prehliadnuť.
Pekná webová stránka o Citátoch, a niečo, čo tam vôbec nepatrí.
Veď pozrite sami, prípadne môžte zahlasovať :D :D
Pekný večer, Vám prajem JA :D

Na východe najlepšie :)

15. dubna 2011 v 21:03 | Tinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Niečo som ockovi hľadala na internete, preklikala som sa cez pár stránok, a aha , čo som našla :D
Nejaká východniarkska stránka a na záhlaví mala napísaná toto.
Citát.
Najviac sa mi páčia posledné 4 slová.

Na Častú už slnko svící, v Novém Yorku furt je tma, v Tókyju sa hrajú dzeci, na Zélande stmíva sa. Négdze je den, négdze je noc, négdze teplo, négdze mráz. Négdze mesác, négdze slnko, šadze láska hreje nás...

Noačo, mne sa to páči.


Who says, you´re not Perfect

14. dubna 2011 v 20:18 | Lady Sel |  Hudba
Ďakujem Baške, že ma zoznámila s touto pesničkou :)
Odkedy som ju prvýkrát pustila, neustále mi v hlave beží..Na na na na na na na na na.

A nádherný text... I´m no beauty queen, I´m just beautiful me! Týmto sa budem riadiť.
Každý si predsa zaslúži cítiť, že ho niekto má rád. Cítiť, že je milovaný. Každý má v sebe niečo nádherné, čo treba oceniť. Je užasný taký , aký je.
Rozpísala by som sa tu, ale už ide Šeherezáda.
Majte sa tu pekne, a povinne pustiť!!
:*
Tinka

Do mesiaca a do dňa :D

11. dubna 2011 v 21:26 | Tinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Bože, ani som si nevšimla, že dneska je presne 1 mesiac a 1 deň, čo som si založila Blog.cz. Som rada, že tu mám aspoň nejakú návštevnosť. Ďakujem každému, kto sa pridá do počtu a prečíta si aspoň jeden z mojich článkov. ďakujem vám a dúfam , že vás po nejakom čase neunudím mojimi článkami k smrti. Som zvedavá , čo bude do roka a do dňa :) zatiaľ si prajem, aj vám prajem pekný zvyšok pobytu na blogu. :D :D
Tin
(trošku krátky článok, ale na dnes už stačilo)