♥ Keď slovo dokončí myšlienku a skutky začnú nový príbeh ♥

Goodbye Sunshine, take care of yourself

21. června 2012 v 7:05 | Tinka |  For My Valentine

1. Najlepší spôsob ako nemať zlomené srdce, je predstierať, že žiadne nemáte.



2. Najlepšia cesta, ako sa vyhnúť vysvetľovaniu, je tváriť sa, že Vám to neublížilo.



3. Mať dostatok síl usmiať sa na tých, ktorí Vás chcú vidieť plakať.


4. Najjednoduchšia cesta, ako zabudnúť na svoje problémy, je myslieť na problémy iných a pomáhať im riešiť ich.



5. Pomsta? .. Netreba. Stačí si sadnúť a počkať, kým ich dojebe vlastné svedomie.



6. Nebyť najlepší z najlepších. Byť najlepší pre toho správneho človeka.



7. Kto Vás nehľadá, tomu nechýbate.



8. Nikdy sa nevracať k starej láske. Je to ako čítať knihu druhý krát, keď už viete, aký bude jej koniec.



9. Robiť chyby. Bezchybní ľudia dokážu človeka unudiť k smrti.



10. Očakávať to najhoršie, dúfať v to najlepšie.


♥ Pár citátov, ktoré sa snažím vo svojom živote dodržiavať, aj keď je to tá najzložitejšia výzva, ktorú môžem prijať. ♥
 

Táto ulica mi je známa

19. června 2012 v 17:09 | Martinka |  In my head
Vystupujem z autobusu a kráčam známou uličkou k miestu, ktoré som pred pár mesiacmi ešte dokonale poznala.
Zmráka sa.
Búrkové mraky už takmer zahalili celú oblohu a len miestami sa ešte zjaví časť belasého mora nado mnou.
Čierne vrany poletujú nízko ponad mestom a oznamujú mi, že o chvíľu začne pršať. Na ulici vládne tajomné, až záhadné ticho.


Vôkol seba nevidím ani živú dušu alebo nejaký náznak života. Cítim sa, ako keby som tu nikdy predtým nebola. Pomaly kráčam popri starej schátranej budove, obalenej zarastajúcou trávou a vyschnutými kvetmi. Opatrne sa zastavím a hľadím ponad schátraninu na moje obľúbené miesto. Miesto, kde všetko niekedy žiarilo.
Vidím dlhú ulicu posiatu farebnými bytovkami, siahajúcimi až po horizont, priestranné sivé parkovisko ležiace uprostred a plno áut pristavených čo najbližšie k domovom ich pánov.
Môj skleslý pohľad upúta stará známa žlto-modrá lavička hlboko zapadnutá vo vysokej žiarivozelenej tráve. Je taká ticha a opustená ako moja duša, ktorá vidí túto hrôzu. Až ma pichá pri srdci, keď si v hlave premietam všetky spomienky.

Niekedy to tu všetko vyzeralo inak. Namiesto pachu smútku žiarila táto oblasť oparom lásky a radosti. Spokojné deti sa hrali na pieskoviskách a vôkol nich poskakovali vyplašené mladé mamičky. Vedľa pieskoviska sa nachádzal veľký mestský park, celý pokrytý zeleňou. Bola to obľúbená atrakcia mladých zaláskovaných párikov a každodenná súčasť životov starých ľudí. Nad ulicou sa stavalo nové sídlisko a budovy rastúce ako huby po daždi sa vynímali nad mestom. Nové obchodné domy reprezentovali kvalitu rušnej ulice a prinášali stálu popularitu návštevníkov.
Bolo to miesto, kde sa každý rád vracal kvôli neustálej radosti a pohostinnosti obyvateľov. Smiech a spev sa šíril všade navôkol, človek sa obzrel a všade zachytil vrúcne objatia, priateľské pohľady a veselé poskakovanie malých detí.
Na mojej obľúbenej ulici som bola častejšie ako doma, aj keď nás zrádzala vzdialenosť 15 kilometrov. Toto miesto bol pre mňa liek na dušu a preto sa mi oplatilo prekonávať všetky prekážky.



Teraz hľadím na pustý kraj odrezaný od sveta, zaliaty tmavou parou zla a samoty. Nevidím viac ako len kamenné múry a tvrdé sivé panely bez štipky nádeje. Z ulice sa stáva malomestské peklo a ja žialim. Žialim nad spomienkami, ktoré sa už nikdy nestanú skutočnosťou.
Táto ulica mi už nie je známa.

( SJL- 2. školská písomná práca ; umelecký opis - Táto ulica mi je známa ; M.P. )

Takto nejako prúdia moje myšlienkové pochody počas písomky- slohu zo Slovenčiny..čo vy nato??? :)

Pekný deň.

Rozhovor

11. května 2012 v 7:25 | Tinka |  Bolo raz jedno vajcoo... :)
Minule ma veľmi talentované dievča a jedna z mojich obľúbených blogeriek popýtala o rozhovor, v ktorom sa pýtala na rôzne otázky ohľadom blogu. Už robila rozhovory s veľa blogerkami a každá jej povedala o sebe niečo iné. Pokiaľ viem, to Mary ( http://majusinblog.blog.cz/ ) sa chce stať žurnalistkou a myslím si, že rozhovory jej veľmi pomôžu do budúcnosti, takže som sa na to s radosťou dala. Je to pre mňa zároveň veľká pocta, pretože som to nikdy od nikoho nečakala. A aj keď je to len obyčajný blogový " interview", cítila som sa ako celebrita a takto som si to aj pekne užívala:

1.Prečo si začala blogovať?
Blog je pre mňa miesto, kde si filtrujem svoje myšlienky. Čím som staršia, tým viac sa mi ich víri v hlave a niekedy ich sama nezvládam "spracovávať" . Prostredníctvom písania všetko vykričím, rozpoviem, vyplačem, jednoducho potrebujem všetky pocity dostať zo seba von. Písanie je zároveň pre mňa veľké odreagovanie, takže do postele môžem ísť potom s čistou hlavou.
2.Kedy si si založila blog?
Počítam asi tak rok dozadu, takže sa v blogovaní označujem za začiatočníka. Ešte nie som dostatočne "ostrieľaná" a učím sa krok za krok- aké články ľudí zaujímajú, čo je až príliš osobné, akým smerom sa má môj blog uberať atď. Zatiaľ ma neprestal baviť, aj keď občas mám chuť skončiť.
3. Ako si sa dozvedela o serveri blog.cz?
O stránke blog.cz a vlastne aj o samotnom blogovaní som sa dozvedela prostredníctvom mojich spolužiačok, ktoré zbierajú svoje skúsenosti už pár rokov. Najprv som to odmietala a ich rozhovorom o blogoch som sa vyhýbala. Povedala som si, že nebudem predsa svoje osobné problémy zverejňovať niekde na internete. Po čase som zmenila názor a blog pre mňa predstavoval určitú zmenu a nový životný štýl a to presne som v tej dobe potrebovala. Tak som to vyskúšala a ako vidíš, som tu ešte stále :)
4.Z čoho čerpáš inšpiráciu na články?
Väčšinou to závisí od toho, aký článok sa chystám napísať. Keďže môj blog nie je na nič konrétne zameraný, snažím sa pridávať články jednotlivo v každom smere. Musím ale povedať, že väčšinou ma inšpiruje hudba, lepšie povedané- samotné skladby a ich text. Niekedy sa pocity, ktoré sa vo mne odohrávajú, ani nedajú pomenovať slovami. Zrazu natrafím na nejaký text, s ktorým sa moje pocity dokonale stotožňujú a ja zrazu viem, čo vo svojom vnútri cítim. Čo sa týka mojich článkov, všetko o čom píšem, je môj život v rozličných podobách. Či už je to nejaká skladba, článok o móde, recenzie alebo fotky. To všetko charakterizuje moju osobu a je to súčasť mňa, s ktorou sa chcem s vami podeliť.
5.Vyplývajú nejaké výhody z toho, že si začala blogovať?
Áno, ten vnútorný pocit. Jednoducho sa mi uľaví, keď svoje myšlienky zo seba dostanem von. Aspoň si toľko nezaparujem mozog. Ďalšia výhoda je, že mám na čo spomínať. Na blog sa snažím zapisovať udalosti, ktoré si chcem do budúcnosti zapamätať, aby som mala čo vnúčatám čítať na dobrú noc :)
6.Čo najzaujímavejšie sa ti stalo vďaka tomu, že si začalablogovať?
Zdá sa mi , že vnímam svet v trochu inom svetle. Dá sa povedať, že hlbšie. Zachádzam viac do detailov a pozastavujem sa nad vecami, ktoré by mi inak ani nenapadli. Pomáha mi to napr. pri písaní slohov. Ale zaujímavé? Čo ja viem. Počas mojej "kariéry" som už stihla natrafiť na pár blogov, pri ktorých sa vždy rada zasmejem. Myslím tým blogy desaťročných dievčat, ktoré píšu o nejakej Montane ( ja už len čakám kedy mi tá Hannah Montana vylezie aj z klobásy :D), alebo o tom, čo mali na raňajky a koľko krát za deň sa boli vycikať. Na druhej strane, niektoré blogy stoja naozaj sa povšimnutie, vždy tam nájdem inšpiráciu a nejaké tie rady do života a vtedy ďakujem Bohu, že som to prostredníctvom blogu objavila.
7.Našla si si skrz blog.cz aj tzv. virtuálnych priateľov?
Neviem, či slovo priateľ je najlepšie slovo. Určite som tu našla ľudí, ktorých možno nikdy nestretnem naživo, ale o ich živote viem viac, ako poniektorí ich " priatelia". Dozvedám sa o problémoch a pocitoch ľudí z rôznych kútov sveta, a ak som v podobnej situácii, súcitím s nimi a prostredníctvom komentárov sa im snažím pomôcť. Veľmi ma teší taká naša blogová komunita a spojenie a často dostávam tie najlepšie komentáre od cudzích ľudí, ktorých názory sú objektívne. Takto vidím, že majú srdce a empatiu a vždy mi zlepšia náladu. Dokonca môžem povedať, že keby som niektoré "blogové kamarátky" zhodou okolností stretla na ulici, hodila by som sa im okolo krku, lebo by som mala pocit, že ich už poznám celý život.
8.Máš nejaké osvedčené rady pre ostatných blogerov?
Jediná moja rada- Píšte to, čo máte na srdci a nikdy nepíšte z donútenia, aj keby ste sa nemali blogu venovať mesiace.

Ďakujem za rozhovor! :)


Ja ďakujem za takúto možnosť. Neviem, asi som tam popísala dosť blbosti, ale je to to, čo naozaj cítim a čo si myslím a za svojím názorom si stojím.
Chválim Mary za jej originálne nápady, ako si spestriť blogovanie a páčia sa mi aj pozitívne ohlasy k tomuto rozhovoru. Napr.
Evenny : Neopoznam ten blog ale už tam budem chodiť ;)
Skřítek: Zajímavý nápad. :-) Blogerku neznám, ale její odpovědi mě zaujaly, tak ji nandám na sklíčko po mikroskop.
Petušaa: Krásny rozhovor! :)




Čo hovoríte vy na takéto rozhovory? Dali by ste sa nato? :)
Pekný večer.




Kam dál

Reklama